BRATISLAVA - Tridsaťdva slovenských osobností vyzýva vládu a parlament, aby nespochybňovali medzinárodné postavenie Slovenska.
"Životným štátnym záujmom Slovenskej republiky a jej občanov je jasné medzinárodné ukotvenie, a nie jeho spochybňovanie! Preto vyzývame vládu Slovenskej republiky a Národnú radu Slovenskej republiky, aby sa vo svojich vyjadreniach a konkrétnych politických krokoch zdržali akýchkoľvek vyhlásení, spochybňujúcich naše základné medzinárodné postavenie a správali sa ako spoľahliví partneri Európskej únie a NATO, a nie ako trójsky kôň Ruska, ohrozujúci životné záujmy občanov Slovenskej republiky," píše sa vo výzve Nevisíme vo vzduchoprázdne, ktorú poskytol jeden z jej signatárov, psychiater Jozef Hašto.
Slovensko je podľa signatárov výzvy súčasťou západného spoločenstva a jeho politických a obranných štruktúr. "Celé západné spoločenstvo sa zhodlo na tom, že Rusko anexiou Krymu a vojenským zásahom do štátnej suverenity a územnej celistvosti Ukrajiny porušilo základné medzinárodné dohody, platné po druhej svetovej vojne, a vážne tým narušilo systém medzinárodných vzťahov. K tomuto postoju sa prihlásila aj Slovenská republika. Preto pokladáme akékoľvek spochybňovanie tohto základného postoja za neprijateľné," uvádzajú vo výzve.
Vláda ústami svojho predsedu a národná rada svojím vyhlásením vytvárajú podľa autorov výzvy klamlivý dojem, že Slovensko nestojí na strane svojich partnerov a spojencov, ale zaujíma akúsi nezúčastnenú pozíciu medzi Ruskom a USA. Premiér Robert Fico 14. septembra v relácii RTVS O 5 minút 12 povedal, že sankčná vojna medzi Európskou úniou a Ruskom poškodzuje všetkých a je škoda, že sa EÚ do sankcií pustila. Podľa Fica sankcie poškodzujú najmä ekonomiku veľkých krajín, no keďže sme subdodávateľmi pre tieto krajiny, môže sa to prejaviť aj na ekonomike Slovenska. Národná rada prijala v stredu uznesenie k situácii na Ukrajine.
Hovorí sa v ňom, že "národná rada podporuje všetko úsilie medzinárodného spoločenstva, ktorého cieľom je dosiahnutie mierového riešenia konfliktu na juhovýchode Ukrajiny". Postoj, ktorý odmieta jasne pomenovať rolu Ruska ako štátu, porušujúceho suverenitu a územnú celistvosť Ukrajiny, pokladajú signatári výzvy za obzvlášť nebezpečný, lebo opúšťa základnú medzinárodnú doktrínu, na ktorej je Slovensko od svojho vzniku politicky a bezpečnostne postavené. "Pokladáme takýto postoj za porušenie základných medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky a za pokus o zmenu základnej zahraničnopolitickej orientácie Slovenskej republiky," uvádzajú.
Prezident republiky Andrej Kiska uplynulú nedeľu v relácii RTVS O 5 minút 12 vyhlásil, že na septembrovom summite NATO vo Walese dostával otázky, či Slovensko smeruje k Ruskej federácii. "Ono to nie je príjemné, keď ja prídem na summit, kde sú prezidenti a premiéri desiatok štátov, našich najbližších spojencov, a začnú mi klásť otázky, čo sa to deje. Ste skutočne súčasťou toho jadra EÚ? Ste súčasťou toho, kde ste, alebo máte nejaké proruské smerovanie? Takéto otázky som dostal," povedala hlava štátu. Tým, ktorí sa pýtali, Kiska odpovedal, aby sa v prvom rade pozeralo na to, aké činy Slovensko spravilo. "Schválili sme všetky sankcie a Ukrajine sme reálne pomohli. Ale opakujem, ak sa niečo schváli, tak premiéri, aj prezidenti všetkých krajín by sa za to mali postaviť."
Signatármi spomínanej výzvy sú literárny vedec Peter Zajac, spisovateľ Ján Štrasser, psychiater Jozef Hašto, sociológ a právnik Ondrej Dostál, politik František Mikloško, aforista Tomáš Janovic, básnik a publicista Daniel Hevier, sociológ Fedor Gál, filozof Fedor Blaščák, historička a občianska aktivistka Lucia Faltínová, hudobníčka, prozaička a publicistka Lucia Piussi, právnik Roman Kvasnica, vinár Ján Hacaj, umelec a kazateľ Daniel Pastirčák, odborník v oblasti ľudských práv Kálmán Petőcz, psychológ Anton Heretik, fyzik Martin Mojžiš, novinár Eugen Korda, psychiater Michal Patarák, súkromný podnikateľ Ľuboš Kubín, ekonóm Peter Gonda, kritička Gabriela Rakúsová, literárny vedec a prozaik Stanislav Rakús, literárny vedec René Bílik, novinár Juraj Kušnierik, režisér Mário Homolka, poslankyňa NR SR Magdaléna Vášáryová, filozof Egon Gál, psychologička Jana Štúrová, režisér Robert Kirchhoff, novinár Štefan Hríb a politológ Grigorij Mesežnikov.
