Arcibiskup Ján Sokol
BRATISLAVA - Arcibiskup Ján Sokol dnes znovu vyhlásil, že s bývalou komunistickou Štátnou bezpečnosťou (ŠtB) nikdy vedome nespolupracoval a ani ústnym ani písomným spôsobom jej nepodal žiadnu správu.
Podľa neho musela o ňom, či v jeho mene informovať iná osoba. Uvádza sa to v stanovisku Sokola, ktoré dnes poskytol agentúre SITA riaditeľ arcibiskupského úradu Tibor Hajdu. Sokol v stanovisku tvrdí, že informácie z dokumentov ŠtB, ktoré boli publikované 13. februára 2007, nepochádzajú od neho. "Vzhľadom na charakter informácií, ktoré obsahujú publikované dokumenty Štátnej bezpečnosti je zjavné, že boli podané inou osobou alebo inými osobami a nepochádzajú odo mňa. Mená osôb, ktoré sa v dokumentoch spomínajú ako osoby, ktorým som údajne mal podávať informácie, sú mi neznáme," vyhlásil.
Denník Sme 13. februára zverejnil dokumenty ŠtB, podľa ktorých arcibiskup Sokol informoval ŠtB o oficiálnych záležitostiach cirkvi, ale aj o emigrantovi, s ktorým sa stretol v Taliansku. Jeho správy posielala ŠtB na federálnu úroveň. Podľa denníka Sme dokumenty z českého archívu ukazujú, že v roku 1987 a 1988 Sokol informoval aj o oficiálnych záležitostiach cirkvi. Napríklad o tom, kto bude navrhnutý na vymenovanie za biskupa, kedy bude vysvätenie. Informoval aj o návšteve delegácie z Vatikánu na Slovensku, ale aj o svojej ceste vo Vatikáne v novembri 1988.
Informácie Sokol údajne podával ešte ako kandidát tajnej spolupráce a ŠtB ho nazývala „prameň špirituál“, čo bolo aj jeho krycie meno. Informácie, ktoré Sokol poskytoval, sa týkali väčšinou oficiálnych záležitostí, ktoré si ŠtB mohla overiť aj z iných prameňov. V správe o ceste vo Vatikáne sa však píše, že informoval aj o stretnutí s emigrantom Milanom Bubákom. Vo Vatikáne sa Sokol zaujímal aj o to, aké postavenie tam mal vtedy ešte biskup Ján Korec. Dozvedel sa, že môže iba vysväcovať kňazov a jeho nadriadeným je on sám. Informácie od Sokola hodnotil analyticko-informačný odbor, ktorý sa rozhodoval, či ich poskytne ďalej alebo nie.
Podľa Sokola však návšteva delegácie Svätej Stolice na Slovensku mala oficiálny charakter, teda istotne bol pohyb jej členov monitorovaný Štátnou bezpečnosťou. "So žiadnou osobou, o ktorej by som bol vedel, že je príslušníkom ŠtB, som nehovoril o veciach, súvisiacich s okolnosťami návštevy delegácie Svätej Stolice," uviedol Sokol. Zároveň vyhlásil, že mená kandidátov na biskupov za Trnavskú diecézu sa dozvedel až potom, ako bol sám menovaný za biskupa, a mená kandidátov za Nitriansku diecézu nepoznal vôbec. "Teda nie je možné, aby som o tom niekomu referoval," povedal.
Sokol tiež tvrdí, že nie je pravda, že po návrate z cesty do Ríma informoval ŠtB o stretnutí s pátrom Milanom Bubákom. "V dokumente sa uvádza, že páter Bubák bol môj bývalý kaplán. To nezodpovedá skutočnosti. Páter Bubák nikdy nebol u mňa kaplánom a tak aj v tomto prípade sa javí, že informácia pochádza od inej osoby alebo osôb, s ktorými som sa pravdepodobne rozprával, a to bez toho, že by som tušil, že táto osoba alebo osoby zneužijú to, čo im poviem," zdôvodnil Sokol. Arcibiskup však priznal, že sa v Ríme informoval o biskupovi Jánovi Chryzostomovi Korcovi, ale to podľa neho len preto, lebo mnohí kňazi z diecézy sa ho pýtali, aké je jeho postavenie a kompetencie, keďže aj on pôsobil na území Trnavskej diecézy.
"Boli to otázky v tej situácii legitímne a aktuálne, preto som o nich hovoril. ŠtB musela o tom informovať iná osoba alebo iné osoby, nakoľko ja som s pánom biskupom Korcom spolupracoval, veľmi som si ho vážil a informovaním o ňom by som ohrozil jeho aj seba," dodal arcibiskup Sokol.
Denník Sme 13. februára zverejnil dokumenty ŠtB, podľa ktorých arcibiskup Sokol informoval ŠtB o oficiálnych záležitostiach cirkvi, ale aj o emigrantovi, s ktorým sa stretol v Taliansku. Jeho správy posielala ŠtB na federálnu úroveň. Podľa denníka Sme dokumenty z českého archívu ukazujú, že v roku 1987 a 1988 Sokol informoval aj o oficiálnych záležitostiach cirkvi. Napríklad o tom, kto bude navrhnutý na vymenovanie za biskupa, kedy bude vysvätenie. Informoval aj o návšteve delegácie z Vatikánu na Slovensku, ale aj o svojej ceste vo Vatikáne v novembri 1988.
Informácie Sokol údajne podával ešte ako kandidát tajnej spolupráce a ŠtB ho nazývala „prameň špirituál“, čo bolo aj jeho krycie meno. Informácie, ktoré Sokol poskytoval, sa týkali väčšinou oficiálnych záležitostí, ktoré si ŠtB mohla overiť aj z iných prameňov. V správe o ceste vo Vatikáne sa však píše, že informoval aj o stretnutí s emigrantom Milanom Bubákom. Vo Vatikáne sa Sokol zaujímal aj o to, aké postavenie tam mal vtedy ešte biskup Ján Korec. Dozvedel sa, že môže iba vysväcovať kňazov a jeho nadriadeným je on sám. Informácie od Sokola hodnotil analyticko-informačný odbor, ktorý sa rozhodoval, či ich poskytne ďalej alebo nie.
Podľa Sokola však návšteva delegácie Svätej Stolice na Slovensku mala oficiálny charakter, teda istotne bol pohyb jej členov monitorovaný Štátnou bezpečnosťou. "So žiadnou osobou, o ktorej by som bol vedel, že je príslušníkom ŠtB, som nehovoril o veciach, súvisiacich s okolnosťami návštevy delegácie Svätej Stolice," uviedol Sokol. Zároveň vyhlásil, že mená kandidátov na biskupov za Trnavskú diecézu sa dozvedel až potom, ako bol sám menovaný za biskupa, a mená kandidátov za Nitriansku diecézu nepoznal vôbec. "Teda nie je možné, aby som o tom niekomu referoval," povedal.
Sokol tiež tvrdí, že nie je pravda, že po návrate z cesty do Ríma informoval ŠtB o stretnutí s pátrom Milanom Bubákom. "V dokumente sa uvádza, že páter Bubák bol môj bývalý kaplán. To nezodpovedá skutočnosti. Páter Bubák nikdy nebol u mňa kaplánom a tak aj v tomto prípade sa javí, že informácia pochádza od inej osoby alebo osôb, s ktorými som sa pravdepodobne rozprával, a to bez toho, že by som tušil, že táto osoba alebo osoby zneužijú to, čo im poviem," zdôvodnil Sokol. Arcibiskup však priznal, že sa v Ríme informoval o biskupovi Jánovi Chryzostomovi Korcovi, ale to podľa neho len preto, lebo mnohí kňazi z diecézy sa ho pýtali, aké je jeho postavenie a kompetencie, keďže aj on pôsobil na území Trnavskej diecézy.
"Boli to otázky v tej situácii legitímne a aktuálne, preto som o nich hovoril. ŠtB musela o tom informovať iná osoba alebo iné osoby, nakoľko ja som s pánom biskupom Korcom spolupracoval, veľmi som si ho vážil a informovaním o ňom by som ohrozil jeho aj seba," dodal arcibiskup Sokol.
