BRATISLAVA - „Najstaršie ženské remeslo“ si vybrala dobrovoľne. Drogy neberie, dokonca ani nefajčí. Svoju prácu má rada, no s označením prostitútka sa nestotožňuje. Nebyť červeného dáždnika, možno by ste si ju na ulici ani nevšimli...
Ako dlho sa venujete prostitúcii? Prečo práve tento druh profesie?
K tejto práci som sa dostala pred 19-timi rokmi tak, že som si ju vybrala dobrovoľne. Aj preto sa považujem za ženu pracujúcu v sex-biznise, nie za prostitútku. Termín prostitúcia totiž znamená vystavovať sa na verejnosti, ale najmä, označuje nedobrovoľnú činnosť, nútenú alebo detskú prostitúciu. Je to pojem, ktorý odsudzuje a je hanlivý. Používame termín sex-biznis , pretože označuje prácu vybranú dobrovoľne dospelým človekom.
Vedia vaši príbuzní či kamarátky, že pracujete v sex-biznize?
Vedia to o mne všetci, a to doslovne. Dlhé roky som pracovala v pouličnom sex-biznise, čo mi vzalo súkromie. Sex-biznis vnímam ako ktorúkoľvek inú prácu a nemám potrebu to skrývať. Podľa mňa sa ozajstné priateľstvá nenadväzujú podľa toho, kde kto pracuje, ale ako si navzájom rozumieme.
Túto prácu ste si vybrali dobrovoľne. Čo je na nej príťažlivé?
Ako som už spomínala, sex-biznis je práca ako každá iná a ľudia si ju vyberajú dobrovoľne. Výhody pri tejto práci sú rôzne, samy si vyberáme kedy, kde a koľko budeme pracovať.
Povedzme, že táto práca má určité výhody. Ale, naopak, aké problémy a riziká sú s ňou spojené?
Najčastejším problémom, s ktorým sa stretávame, je násilie. Viem o prípadoch, kedy bola žena znásilnená alebo okradnutá a bohužiaľ, bolo aj niekoľko násilne usmrtených. Problémom však je aj diskriminácia, napríklad ženám, ktoré pracujú v pouličnom sex-biznise, sa často stáva, že ich nechcú pustiť do okolitých prevádzok, ako sú obchody či reštaurácie. V minulosti dochádzalo aj k nevhodnému správaniu zo strany polície a iných úradov.
Prostitúcia a drogy – aký je medzi nimi vzťah? Môžu fungovať jedna bez druhej?
Pracovať v sex-biznise neznamená automaticky užívať drogy. Ja som drogy nikdy neužívala a už dvanásť rokov nefajčím ani cigarety.
Je prostitúcia činnosť, prostredníctvom ktorej môže človek zbohatnúť?
Je to relatívne, ako pri ktorýchkoľvek iných službách. Ceny si človek určuje sám podľa vlastného uváženia či dopytu. Ja zbohatnúť nepotrebujem, snažím sa udržať si svoj bežný štandard.
Ako je to v erotických salónoch? Sú ich služby alebo ženy v nich pracujúce v niečom odlišné?
Sex-biznis je všade rovnaký. Bez ohľadu na to, kde ho vykonávate, vždy sú to platené sexuálne služby. Je rozhodnutím každej ženy, či jej vyhovuje pracovať v salóne, na priváte alebo na ulici. V salóne sa žena delí o zárobok s majiteľom salónu, čo je prirodzené, keďže ten zabezpečuje priestory a bezpečnosť podniku. Na ulici či priváte zostáva zárobok žene celý.
Udomácnila sa na Slovensku aj mužská prostitúcia?
Na Slovensku pracujú v sex-biznise aj muži a trans-gender ľudia, je to u nás rovnaké ako kdekoľvek inde vo svete.
Pracujete v sex-biznise, ale od roku 2010 ste aj koordinátorkou projektu Červený dáždnik v OZ Odyseus. Akým spôsobom pracujete s ľuďmi, ktorí predávajú svoje telo?
Vďaka OZ Odyseus môžem zúročiť moje dlhoročné skúsenosti zo sex-biznisu, pomáham pri terénnej sociálnej práci. Riešim konkrétne problémy žien, robím workshopy o bezpečnejšom sexe priamo v teréne, píšem články o sex-biznise do časopisu INTOXI, ktorý združenie vydáva pre svojich klientov. Napísala som aj info-edukačný materiál o bezpečnosti pri práci v sex-biznise, ktorý distribuujem spolu s kondómami priamo v teréne, sprostredkúvam právne poradenstvo alebo sprevádzam k odborným lekárom, ak je treba.
Čo vám dáva práca koordinátorky Červeného dáždnika a na čo má názov projektu odkazovať?
Poskytuje mi priestor na osobný rast a kvalitné vzdelávanie v oblasti terénnej sociálnej práce a harm reduction. Program Červený dáždnik je ako jediný na Slovensku zameraný na ľudí pracujúcich v sex-biznise a pomáha im priamo v teréne a prostredníctvom advokačných aktivít. Je dôležité, aby aj verejnosť dostávala pravdivé informácie o tom, že sú často porušované práva ľudí pracujúcich v sex-biznise. Červený dáždnik je medzinárodným symbolom týchto ľudí na celom svete.
Stretávate sa často s negatívnymi reakciami okolia na vašu prácu?
Vždy je to najmä o ľuďoch. Téma prostitúcie a kurtizán je tu už stáročia. Píše sa o nás v básňach, spievajú o nás v piesňach, maľovali nás na obrazoch, boli sme múzou nejednému známemu umelcovi, ovplyvňovali sme dejiny, ale ľudia to neradi vidia.
Existuje v obchode so sexom niečo ako hierarchia a teritórium?
Neexistuje žiadna hierarchia. Ako som už spomínala, každá žena si sama vyberá podmienky, v ktorých jej vyhovuje pracovať. Každému vyhovuje niečo iné, rovnako aj klienti sa sami rozhodujú, či využijú službu na ulici, alebo na priváte.
Svojich klientov si vyberáte? Alebo sa vám stáva, že jednoducho niekedy „idete s tým, kto príde“?... Aj klienta odmietnete?
Je to o obojstrannej dohode, musia sa dohodnúť podmienky, suma, čas. Žena môže kedykoľvek odmietnuť klienta, hlavne, ak jej nevyhovujú podmienky alebo sa necíti bezpečne. Pracovať v sex-biznise neznamená automatický súhlasiť s čímkoľvek. Každá žena má právo povedať nie!
Aká ste v súkromí, vo voľnom čase?
Som ako ktorákoľvek iná žena, mám svoje plány, túžby, sny. Baví ma internet, chovateľstvo a leňošenie. A hlavne, môj súkromný život je iba môj...
Vedeli alebo chceli by ste si predstaviť, že by ste mali deti a žili rodinným životom?
Ja si nič nemusím predstavovať, ja žijem rodinným životom.
