BRATISLAVA - Časť prejavu kňaza Emila Floriša, ktorý sa na bohoslužbe v Čadci vyjadroval na adresu Židov a holokaustu, urazila a znevážila pamiatku pamiatku obetí holokaustu. Farár sa podľa upozornenia Konzervatívneho inštitútu dopustil trestného činu.
Hovorkyňa Ústredného zväzu Židovských náboženských obcí v SR (ÚZŽNO) Lucia Kollárová uviedla, že Floriš práve v čase, keď si Slovensko pripomínalo 70. výročie Slovenského národného povstania, vyhlásil, že Židia si za vyvražďovanie v koncentračných táboroch mohli sami, pričom zároveň varoval, že to isté sa môže stať znovu Rómom. Časť jeho prejavu, ktorá sa týka holokaustu a Židov, obsahuje podľa Kollárovej nepravdy a antisemitské klišé a relativizuje utrpenie židovského obyvateľstva za čias slovenského vojnového štátu.
Ako sa píše v článku na českom portáli www.e15.cz, Židov podľa Floriša do koncentrákov odvážali z celej Európy preto, že boli nenávidení, a práve to si spôsobili sami. „Teraz hrozí, že na rade sú Rómovia. A viete prečo? Pretože zneužívajú systém a dobrotu ľudí,“ píše sa na portáli, pričom farár to povedal počas bohoslužby pred stovkami ľudí.
Ako však Lucia Kollárová ďalej uviedla, v tomto prípade ide o vyjadrenia, ktoré sú v priamom rozpore s oficiálnymi vyjadreniami katolíckej cirkvi. Predseda Konferencie biskupov Slovenska (KBS) Stanislav Zvolenský podľa jej slov takto pred rokom počas pietnej spomienky pri príležitosti Pamätného dňa obetí holokaustu a rasového násilia v Bratislave vyzval na odsúdenie prejavov antisemitizmu. „S hlbokou ľútosťou spomíname na túto tragédiu, a preto jednoznačne odmietame akúkoľvek nenávisť, rasizmus, zneuctenie ľudskej dôstojnosti ktorejkoľvek osoby,“ uvádza sa v stanovisku Ústredného zväzu Židovskej náboženskej obce v SR. Vyjadrenia kňaza Floriša sú rovnako v rozpore s výrokmi pápeža Františka, ktorý je známy svojím pozitívnym vzťahom k židovskej komunite a ktorý by s takýmito postojmi, podľa nášho názoru, nesúhlasil, dodala.
„Odsúdeniahodné sú aj slová v kázni, ktoré by sa dali interpretovať ako nepriama výzva na nový holokaust Rómov. Aj vzhľadom na aktuálnu vlnu antisemitizmu v Európe považujeme obsah jeho slov (kňaza Floriša - pozn. SITA) za nebezpečný a znepokojujúci. Vnímame ho však len ako morálne a ľudské zlyhanie jednotlivca,“ doplnila hovorkyňa ÚZŽNO.
Cynická urážka
Šimon Seman z OZ Ľudia proti rasizmu sa domnieva, že „je obzvlášť znepokojivé, ak práve kňaz verejne relativizuje holokaust (‚Židia si za holokaust mohli sami‛), či otvorene hovorí o tom, že ‚na rade sú Rómovia‛. Ako ďalej pokračuje Seman, počas obdobia ľudáckej totality, ktorú Floriš označuje ako „obdobie slobody“, boli Židia, Rómovia a odporcovia režimu Jozefa Tisu systematicky perzekvovaní. Už od prvých dní tohto „obdobia slobody“ boli Židia pozbavovaní postupne občianskych, majetkových, a nakoniec i ľudských práv. Tento proces, ktorý bol až do deportácií v roku 1942 výhradne pod kuratelou orgánov slovenského štátu, vyvrcholil zavraždením desiatok tisíc slovenských Židov v nacistických koncentračných táboroch a getách. „Slová o tom, že ‚Židia si holokaust zavinili sami‛ sú cynickou urážkou všetkých obetí holokaustu. Takéto a podobné vyjadrenia sú typickou ‚mytológiou antisemitizmu‛, ktorý v dnešných časoch opäť zažíva vzostup najmä v podobe konšpiračných teórií šírených on-line,“ myslí si Seman. „Antisemitizmus či akýkoľvek nenávistný postoj voči osobám z dôvodu ich etnicity či náboženského presvedčenia je v ostrom protiklade s náukou Rímskokatolíckej cirkvi, preto by sme očakávali rozhodné dištancovanie sa od týchto výrokov zo strany RKC na Slovensku. Zvlášť s ohľadom na to, že výroky kňaza zazneli počas výkonu bohoslužby s dopadom na verejnosť, navyše, jeho ospravedlňovanie holokaustu možno vnímať aj v trestnoprávnych súvislostiach,“ reagoval Šimon Seman z OZ Ľudia proti rasizmu.
Diecéza sa ho zastala
Ako uviedol hovorca Žilinskej diecézy Zdeno Pupík, pán dekan Emil Floriš sa počas bohoslužby na Matičnom námestí v Čadci venoval dejinám farnosti s akcentom na obdobie druhej svetovej vojny. Upozornil na vtedajšie nedobré medziľudské vzťahy medzi Slovákmi a Židmi, ktoré vyústili do nezmyselného a krutého holokaustu. „Po zhliadnutí celého záznamu homílie možno slová dekana Emila Floriša vnímať ako nevhodne formulované. Treba však zdôrazniť, že jeho postoj k holokaustu je vyjadrený aj tým, že opakovane navštívil s veriacimi z Čadce koncentračný tábor v Osvienčime. Priamo v homílii odsúdil zverstvá, ktoré sa tam diali. Ako sme už uviedli, Žilinská diecéza sa dištancuje od všetkých prejavov antisemitizmu. Diecézny biskup Tomáš Galis sa v júni tohto roku na tryzne za obete holokaustu listom ospravedlnil za nečinnosť katolíkov v Žiline počas druhej svetovej vojny. Generálny vikár Žilinskej diecézy Ladislav Stromček sa v nedeľu 6. septembra 2014 zúčastnil na Spomienke na holokaust na židovskom cintoríne vo Varíne, kde o týchto témach osobne hovorili s bratislavským rabínom Baruchom Myersom,“ vyjadril sa pre Topky Pupík.
Kňaz Floriš označil vo svojom prejave roky, keď bolo Slovensko spojencom nacistického Nemecka, za „obdobie slobody“. Ako informuje český portál, podiel slovenských fašistov na holokauste zľahčil tým, že nikto nevedel, čo sa za ostnatým drôtom deje, vraj sa len plnili rozkazy.
Mal by byť potrestaný
Podľa blogu Dušana Slobodu z Konzervatívneho inštitútu sa Floriš dopustil trestného činu podľa § 422d Trestného zákona. „Kto verejne popiera, spochybňuje, schvaľuje alebo sa snaží ospravedlniť holokaust, zločiny režimu založeného na fašistickej ideológii, zločiny režimu založeného na komunistickej ideológii alebo zločiny iného podobného hnutia, ktoré násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy smeruje k potlačeniu základných práv a slobôd osôb,“ informuje Trestný zákon.
„Vyzývam preto týmto orgány činné v trestnom konaní, aby voči kňazovi Florišovi začali konať. Keďže informácia má dostatočnú publicitu, spomínané orgány by mali začať trestné stíhanie aj bez podania trestného oznámenia Ak si svoju povinnosť nesplnia, trestné oznámenie mienim podať,“ varuje Dušan Sloboda z Konzervatívneho inštitútu.
Emil Floriš je aktuálne správcom farnosti v Čadci. Sám pochádza z Čadce a je autorom knihy o adventných žalmoch, ktorá v roku 2013 vyšla v Karmelitánskom nakladateľstve. Od roku 2008 do roku 2013 pôsobil ako sudca Cirkevného súdu v Žiline. V roku 2013 prevzal z rúk primátora Milana Gura Cenu mesta za duchovný, spoločenský a sociálny rozvoj mesta.
