ROZHOVOR Béla Bugár o strachu v politike: Spával som s odistenou zbraňou pod vankúšom!

Už máte po dovolenke, či vás ešte len oddych čaká?

Už som po dovolenke. Asi pred mesiacom sme boli celá rodina v Chorvátsku, pod Zadarom.

Chodíte k moru len s manželkou alebo ešte aj dcérou (20 rokov)?

Samozrejme, že všetci.

Dospievajúce deti už príliš nechcú chodiť s rodičmi na dovolenky.

Má priateľa. Takže aj on bol s nami na dovolenke. Vyriešili to tak, že štyri dni boli s nami a potom na predĺžený víkend odišli spolu na Balaton za zábavou a užiť si nočný život.

Máte rád oddych pri mori alebo skôr výlety?

Mám rád oddych. Každé ráno sme s manželkou plávali v mori a potom sme mladým pripravili raňajky. Denne sme asi dve hodiny plávali a potom oddychovali.

V Chorvátsku je veľa Slovákov. Máte na nich šťastie aj vy? Neoslovujú vás, prípadne nechcú fotku?

Väčšinou je to tak. Toto leto sme bývali v novej časti jednej dediny, kde bolo len pár apartmánov. Slováci tam nebývali, ale chodili k nám na pláž. Asi dvaja ma oslovili. Ale keď sme išli do Zadaru, alebo do centra dediny, pýtali sa ma viacerí, či sa môžu odfotiť.

Koľkokrát sa v priemere fotíte počas jednej dovolenky?

Nikdy som to nepočítal. Toto leto toho nebolo až tak veľa. Horšie to bolo, keď bola dcérka menšia a chodili sme na dovolenky cez zájazdy. To bolo strašné. S dcérkou sme išli na zmrzlinu, zastavili ma a chceli sa baviť o politike. To sa nedá.

Otravuje vás to alebo naopak lichotí?

Na dovolenke o politike nechcem a ani nebudem hovoriť. Hovorím to každému, koho stretnem. Chcem jednoducho aspoň na pár dní vypnúť. Aj keď sa to nedá, lebo každý deň kontrolujem, čo sa deje doma. Mám zapnutý mobil. Ak je to potrebné, dávam vyjadrenia. Ale aby som politizoval na dovolenke, to nie.

Lichotí vám, keď ste súčasťou rodinných fotoalbumov z dovoleniek?

Neviem, či som v rodinných fotoalbumoch. Pravdupovediac, vôbec sa tým nezaoberám. Musel som si zvyknúť, že nemám súkromie. Veľmi rád mám hory. Keď ideme do hôr, tak väčšinou k strýkovi do Tirolska (severné Taliansko). Tam je menej Slovákov.  Na letnej dovolenke neurobím dva kroky bez toho, aby ma niekto nezastavil. Dovolenka nemôže byť o tom.

O čom sa chcú rozprávať? O Ficovi? O vláde?

Kedy bude lepšie. Ako zastupujeme ich záujmy. Teraz napríklad ľudí zaujíma, ako vidíme situáciu na Ukrajine.

Naozaj bežných ľudí zaujíma situácia na Ukrajine?

Aspoň tých, ktorých stretávam ja. Nehovoriac o tom, že čím východnejšie idem, tak je to intenzívnejšie.

Na dovolenke uprednostňujete ryby a morské plody, či radšej našu či maďarskú kuchyňu?

Mám rád ryby, ale rodina nie. Rovnako je to s divinou. Uprednostňujú kuracie, morčacie mäso a dcérka má rada hamburger.

Je chudá, tak si to môže dovoliť.

Áno. Teraz ale konečne pribrala. Počas prvého ročníka na vysokej škole veľmi schudla. Prvý ročník je náročný, kým si na všetko zvyknete. A teraz pracuje, brigáduje v Šamoríne.

Čo najčastejšie robíte v lete?

Stretávame sa s ľuďmi. Pracujeme stále. Okrem tých siedmych dní, čo som bol s manželkou pri mori, stále chodím na stretnutia. Mnohí ma už poznajú, že vždy keď je nejaká slávnosť alebo dni obcí, najprv nazriem do kuchyne. Tie staršie dámy varia fantasticky a ja milujem sladké. Nikdy neodmietnem fantastické sladké jedlá. Ľudia ocenia, ak k nim zájdem  do „zákulisia“.

Nie je to na vás vidieť, že máte rád sladké. Športujete?

Áno, ale teraz pomenej. „Športujem“ v záhrade. Robím všetky roboty, ktoré si vyžaduje dom a záhrada. Oberám stromy, strihám, obrábam pôdu. Nekupujeme žiadnu zeleninu a ani ovocie. Všetko si dopestujeme. Práve riešim problém so slimákmi. Všetko nám žerú. Zbieram ich a dávam sliepkam. Tie ich ľúbia.

Aké zvieratá chováte doma?

Dvoch kocúrov, jedného psa, sliepky a lastovičky. Tie sa každý rok vracajú. Ostatné druhy nie. Predsa len žijeme v meste...

Ste rád, že žijete v rodinnom dome? Nechceli by ste radšej byt, kde toľko roboty nie je?

Treba sa vedieť dobre oženiť. Ja tam len bývam. Bývame so svokrou. Pol domu má ona a v druhej bývame s manželkou.

Máte asi dobrú svokru, keď s ňou bývate pod jednou strechou?

Naozaj mám dobrú svokru. Správame sa k sebe kamarátsky. Každý máme svoje vrtochy. Aj ja a aj ona. Nemáme žiaden problém v komunikácii. Musím tiež povedať, že veľmi dobre varí.

Poďme k tej vašej dcére Krisztínke. Akú vysokú školu študuje?

Pomaly sa to vyvíjalo. Na gymnáziu uvažovala na veterinou. Napokon sa rozhodla tak, že dnes študuje vysokú školu ekomickú.

Rozprávali ste jej do výberu školy?

Nie. Potom by sa nedajbože vyhovárala na mňa. Sama si vybrala aj smer- FBI. Finančníctvo, bankovníctvo a investície.

Ste na ňu pyšný?

Tak ako každý otec. Samozrejme aj ona má chyby. Nemôžem od nej chcieť, aby sa správala rovnako ako my v jej veku. Bolo to niečo iné.

V čom?

Mám 56 rokov a ona 20. Pred 36 rokmi za socializmu som robil na záhrade, vytrhával burinu.  Keď som mal 10 rokov, rodičia stavali rodinný dom. Musel som pomáhať.  Tiež som to nemal rád. Teraz ja a aj iní rodičia robia všetko preto, aby ich deti mali lepší život. Veci, ktoré som ja robil v detstve, ona už nemusí robiť.  Vo svojom veku pozná cenu peňazí. Rovnako ako tento rok, aj minulý rok počas leta pracovala jednom obchode s dámskym oblečením. Toto leto robí v jednej kaviarni v Šamoríne. Narobí sa oveľa viac, ako rok predtým. Kým vtedy prišla jedna zákazníčka za deň, toto leto je neustále na nohách. Síce ju bolia, ale je na seba pyšná. Teší sa, že vie robiť také a aj onaké cappuccino. Sem tam sa stáva, že jej tam zanesieme obed. Manželka mi hovorila, že ju skoro nespoznala. Vrtí sa okolo stolov, utiera, roznáša a doma je často ako leňochod.  (Smiech)

Ako ste zvládali jej pubertu? Bolo to pre vás ako rodiča ťažké obdobie?

Bolo. Vždy keď niečo od nás chcela, najprv prišla za mnou. „Nemohol by si sa za mňa prihovoriť mamke, že...“ Bola a stále je otcovou princezničkou. Priznám sa, mal som to aj rád....

Takže ste jej všetko u mamy vybavili?

Iba vtedy, keď som nebol proti a sám som s tým súhlasil. Pomaly si zvykla, že nemôže mať všetko. Nehovorím o hračkách, šatách... Pomaly si musela osvojiť hodnoty. Teraz už nemá problém.

Keď ste ju pustili na prvú diskotéku, boli ste hore, kým neprišla?

Veď som nespal... (Smiech). Musela vždy povedať s kým a kam ide. Raz sa stalo, že nepovedala. Tvrdila, že so susedkou idú niekam do Šamorína a keď sa okolo ôsmej vrátila, povedala, že boli v Bratislave. Priznám sa, poriadne ma to nahnevalo. Vysvetľoval som jej, čo všetko sa mohlo stať. Kde by sme ju hľadali, keď sme ani netušili, kam naozaj išla. Povedal som jej, že dnešní mladí nepoužívajú logiku, ale tablet. Vyjasnili sme si to a už sa to nestáva. Obidvaja máme rovnaké telefóny, nedal som jej nainštalovať lokalizátor. Náš vzťah je založený na dôvere. Chvalabohu to všetko pochopila. Jazdí sama autom. Trošku rýchlejšie ako manželka, ale tak rýchlo ako ja zase nejazdí.

Keď chodí s priateľom na rodinné dovolenky, vyzerá to už na vážny vzťah. Viete si ho predstaviť ako zaťa?

Sú spolu už dva roky.

Páči sa vám?

Nerozhodujem o tom. Rozhoduje o tom dcérka.  Je od nej o päť rokov starší. Už skončil vysokú školu a je vidieť, že je starší. Inak premýšľa. Dcérka zrejme vedľa seba potrebuje niekoho, kto je rozvážnejší.

Bavíte sa s ním o politike? Je to váš volič?

Nebavím sa s ním o politike. Mám zásadu, že doma sa o politike nebavíme. V princípe mi je jedno, koho volí. Ale dcéra mi povedala, že je náš.

Nechceli ste náhodou dať dokopy svoju dcéru s Ficovým synom?

Nie. Raz sa Fico na nejakej akcii spýtal, že ako sa má Krisztínka a potom nejako prišlo na to, že koľko má rokov. Povedal, že on má o rok staršieho syna, že raz možno budú spolu. Samozrejme sa ale smial.

Viete si predstaviť mať Ficovho syna za zaťa?

Ona si musí vybrať. Nemôžem jej do toho rozprávať. Je to jej život, jej zodpovednosť.

Ste pomaly pripravený na rolu dedka?

Teraz, keď ešte študuje, nebol by som rád ešte dedkom. Myslím, že natoľko je rozumná. A nakoniec, prečo by som nemohol byť aj dedkom. Mám naozaj veľmi rád malé deti.

Takže by ste jej pomáhali s bábom?

Určite áno. Naozaj milujem deti.

Koľko by ste chceli vnúčat?

Koľko ona bude chcieť. Ona bude rodiť, nie ja.

Keby dcéra rozhodla, že chce vás nasledovať v politike, odhovárali by ste ju od toho?

Už som jej povedal, že v rodine jeden politik úplne stačí. Keby si vybrala politiku, určite by som jej pomohol. Je to jej životná cesta. Nikdy by som ju na to však nenahováral. Robiť politiku je síce zaujímavé povolanie, no má to aj svoje tienisté stránky.

Mnohí politici nezvládnu svoju rolu a časom rozvádzajú kvôli iným ženám, alebo sa nerozvádzajú a majú milenky. Vás nikto nikdy so žiadnou ženou nepristihol, nerozvádzate sa a ani sa nikdy o žiadnej inej žene po vašom boku nehovorilo. Aký máte recept na šťastné manželstvo?

Najprv vtipne. Sem tam naťahujem manželku, že keď som si už na ňu zvykol, na čo by som si hľadal inú. Vtipne niekedy dodávam, že preto mám 31 rokov také dobré manželstvo, lebo málokedy som doma. O to je vzácnejšie, keď sme spolu. Je veľmi cenné, keď mám cez víkend voľno.

A ten recept je aký?

Manželstvo nie je o tom, že vo všetkom budete mať rovnaký názor. A nie je ani o tom, že sa nikdy nepohádate. Je to blbosť. Aj my sme mali ťažké chvíle. Je to hlavne o tom, že sa viem vžiť do kože toho druhého. Potom vieme robiť kompromisy.

Politici sú mocní muži a ženy to priťahuje. Na vás sa žiadne nelepili? Nepokúšali vás?

Pre politika sú milenky istá smrť. Rád som manželke sľúbil vernosť. Zdôrazňujem, že vernosť áno, slepotu nie. Rád sa pozriem na peknú ženu. Oči mám ešte dobré.

V politike ste 25 rokov...

Budúci rok v júni to bude naozaj 25 rokov, čo som poslancom a teraz na jeseň 25 rokov odkedy som začal robiť politiku.

  Dokedy chcete byť v politike?

Každý sa to pýta. Odpovedám, že dovtedy, kým  nájdem vhodného kandidáta na predsedu. Lídrom musí byť človek, ktorý má nos na politiku. Musí byť predvídavý. Keď idem do diskusnej relácie, musím sa vžiť do hlavy toho, s kým idem diskutovať. Musím vedieť reagovať a vedieť, čo od neho čakať. A to je to najťažšie. Po druhé, v každej strane máte rôzne názory. Umenie lídra je ich zosúladiť, aby všetci boli spokojní. Líder musí vedieť rôzne názory držať pokope. Takúto vlastnosť musí mať predseda. A ďalej pokiaľ dostávam vo voľbách najvyššie percentá preferenčných hlasov, nestáva sa že dvojka alebo štvorka ma prekrúžkuje, tak mi ľudia veria. Keď budem cítiť problém, alebo možnosť posunúť niekoho do popredia, s tým, že mu budem pomáhať, určite to urobím. Ale poviem pravdu, politika je pre mňa aj ako droga. Hlavne keď vidíte, že sa podarí niečo zmysluplné urobiť. Ako príklad uvediem Komárňanskú univerzitu. Dvanásť rokov sme za ňu bojovali. A malo to zmysel.

Do strany ste prijali Luciu Žitňanskú, ktorá bola silnou osobnosťou v SDKÚ – DS. Sama chcela byť predsedníčkou v strane. Neobávate sa, že práve ona by vás mohla nahradiť?

Prečo by som sa mal obávať? Každý, kto vie ponúknuť viac ako ja, má možnosť.

Ste rád, že ju máte v strane?

Určite. Práve jej oblasť – spravodlivosť zohráva v spoločnosti veľmi dôležitú úlohu. Z prieskumov jednoznačne vychádza, že ľudia sú najviac nespokojní s nezamestnanosťou, sociálnymi zákonmi a potom so spravodlivosťou. Naozaj majú pocit, že ak nemajú známeho na súde alebo peniaze, nič nevybavia. Súdne procesy trvajú desať či pätnásť rokov. Je to hrozné. Rovnaký názor začínajú mať malí a strední podnikatelia. Vymožiteľnosť práva je naozaj obrovským problémom.  Preto sa teším, že ju máme v strane. Ponúkli sme jej možnosť tvoriť a realizovať  víziu našej strany. Jej sa to páčilo a pracuje na nej s nami. Ide o dokument, ktorý ukáže ako si predstavujeme Slovenskú republiku v budúcnosti. A to v každej oblasti. Nie je to program na jedno volebné obdobie, ale pre budúcnosť ako takú. Sú tam zahrnuté naozaj všetky oblasti.

Chcete posilňovať stranu o ďalšie osobnosti?

Udicu som držal v ruke raz v živote. Mal som dvanásť rokov. Po piatich minútach som ju hodil o zem a povedal som, veď neberú... Nie som skrátka ten typ, ktorý by chytal... A to platí aj o politikoch. Každý, kto si myslí, že naše myšlienky, štýl politiky, ktorý predstavujeme je dobrý, má dvere otvorené. Nikoho nelanárime, nikoho nepresviedčame.

Nemrzelo vás, že poslanec Hrnčiar od vás odišiel?

Mrzelo. No naozaj začal mať problémy. Dostával rôzne výhražné listy. Jeho meno zmenili na maďarské. Rodina to začala cítiť. Nie každý sa vie cez tieto problémy povzniesť. Nerozišli sme sa v zlom. Dokonca nám poďakoval, že rád mohol s nami byť a pracovať.

Pred časom na verejnosť vyšla nahrávka Matovič a Procházka. Zdiskreditoval sa podľa vás Procházka ako možný líder pravice?

Povedal som pánovi Procházkovi, že sadol na lepa , že to bola obrovská chyba. Neviem, čo tam odznelo, čo je pravdivé a čo zostrihané. Chvalabohu nie je to môj problém. Politika predsa nemôže byť o detektore lži. Politici majú dávať na stôl riešenia, nie robiť mediálny cirkus.

Stáva sa nástupom týchto ľudí do politiky z parlamentu divadlo?

Miestami určite áno. Nemyslím si, že zvýši vážnosť národnej rady, ak jej poslanci namiesto obsahu dávajú prednosť forme. A to čím hlasnejšej, šokujúcejšej a vulgárnejšej, tým lepšie. Takisto si nemyslím, že v parlamente sa má rozdávať mastný chlieb s cibuľou. Má byť miestom, kde sa prijímajú dobré zákony, ale aj miestom, ktoré môžu navštíviť občania a môžu sa rozprávať a stretávať s poslancami. My v klube takto prijímame občanov skoro každý mesiac.

Od nástupu niektorých poslancov sa búcha po stole topánkami, hádžu sa na poslanca striekačky... Nebojíte sa občas, čo zase títo poslanci vyvedú?

Kto sa bojí, nech nechodí do lesa. Mal som problémy s mafiou. Nosil som zbraň. Spal som s odistenou zbraňou pod vankúšom. Hodili mi do domu granát. Keď sme boli v Dunajskej Strede, obkľúčili celú rodinu. Viem, čo znamená báť sa. Ale tohto by som sa mal báť?

Poďme k pravici. Ako ju vidíte? KDH čoraz častejšie inklinuje k Smeru – SD. Dokonca aj vtedy, keď Pavol Hrušovský kandidoval aj s vašou podporou za prezidenta...

Vedel som to akceptovať. V programe KDH má totiž rodina dôležité miesto. No nepovažoval som za dobrý nápad, aby to robili počas prezidentskej kampane. Jednoznačne tak chtiac či nechtiac pomohli Ficovi. Spolu s KDH sme podpísali spoločný návrh ohľadom rodiny, i keď tvrdíme, že takýto zákon nerieši všetko. Teraz však vidím, že opäť idú podporovať návrh Smeru –SD. A to do Ústavy SR dať nejakú vetu ohľadom ochrany vody. Ústava nie je predsa trhací kalendár, ale najvyšší zákon štátu. A po druhé bol som prekvapený, že aj v takomto prípade ide KDH podporiť Smer –SD, to už je niečo iné.

Zdá sa, že ich nepoznáte.

Myslel som si, že ich poznám. Pred kampaňou VÚC sme sa snažili v Trnavskom kraji  dohodnúť s KDH. Jednoducho, že si navzájom podporíme kandidátov, ktorí sa dostanú do druhého kola. Prvá reakcia poslanca Přidala bola, že by im to uškodilo. Ok, tak ale potom nespolupracujme nikde. Preto som aj Jankovi Figeľovi povedal, ktorého mimochodom považujem za blízkeho človeka, že ak to neodstráni, bude problém.

V SDKÚ – DS posledné týždne vládne frustrácia. Ľudia odchádzajú a strana sa postupne rozpadá. Aj vy to tak vidíte, že strana smeruje do zániku?

Keď Ivan Mikloš a Mikuláš Dzurinda odišli, povedal som, že je to začiatok konca strany. Pavol Frešo sa na mňa aj nahneval. Môj názor nemusí byť pravdivý, ale tak to jednoducho vidím. Mať dôležitý kongres tesne pred komunálnymi voľbami a ešte k tomu tak, že nikto nevie, kto bude čo podpisovať, nie je sranda. Otázne je, kto všetko sa bude meniť. Nikto nevie, ako  to v strane dopadne. Vyvoláva to prirodzene nervozitu.

Máte aj vy informácie, že strana sa rozpadá?

Mám informáciu, že minimálne Procházka im berie ľudí. Tiež som počul, že mnohí  nemajú ani  záujem kandidovať. Ak by mali alternatívu, dá sa ešte niečo zachrániť. Otázne je, či také niečo majú.

Alternatíva programová či personálna?

Myslím si, že musí prísť personálna. Programová už nestačí.

Pravicové strany sa zmietajú v problémoch. Má pravica šancu poraziť vôbec Smer – SD?

Zatiaľ to tak nevidím. Je to ako v matematike. Existujú rovnice s viacerými neznámymi. Je neznáme, čo bude s SDKÚ – DS. Je neznáme,  čo bude s viacerými stranami. Otázne je, či aj nám sa podarí osloviť viac ľudí, ako sedem percent. Ďalej nikto nevie, ako dopadne Procházkova strana a či nevznikne nejaká ďalšia.