BRATISLAVA – Jedným z viacerých problémov slovenského školstva sú aj neodborne odučené hodiny v našich školách. Upozorňuje na to Štátny pedagogický ústav pôsobiaci pod rezortom školstva.
Ten má vypracovať správu o opatreniach, ktoré by pomohli zlepšiť výsledky našich žiakov v medzinárodnom porovnaní PISA. Slovenskí žiaci totiž v tomto testovaní dosiahli pri poslednej štúdii podpriemerné výsledky v matematickej, čitateľskej aj prírodovednej gramotnosti.
"Problém je, že priamo zákon o pedagogických zamestnancoch umožňuje riaditeľovi školy pripraviť úväzok učiteľa tak, že pokiaľ odučí jednu tretinu svojho úväzku odborne, tak akýkoľvek ďalší predmet môže odučiť kvalifikovane, ale neodborne," hovorí Darina De Jaegher zo Štátneho pedagogického ústavu.
To teda znamená, že učiteľ o tom predmete nič nevie, no aj napriek tomu ho učí, upozorňuje. "Napríklad učiteľ slovenčiny, ktorý má aprobáciu slovenčina – dejepis, učí slovenčinu a občiansku náuku, na ktorú nemá aprobáciu, alebo učiteľ, ktorý má aprobáciu telesnú-geografiu, učí telesnú výchovu, geografiu, dejepis a etiku. Dva predmety, na ktoré nemá aprobáciu," hovorí De Jaegher. Problém je napríklad podľa nej aj s cudzími jazykmi.
"Často to potom vyzerá tak, že učiteľ, ktorý neovláda cudzí jazyk, ale podľa zákona učí kvalifikovane, ale úplne neodborne, sa drží čisto učebnice. Stáva sa, že dieťa po deviatich rokoch na základnej škole je na strednej škole začiatočník. To je realita na našich školách," dodáva.
Podľa De Jaegher tejto situácii nepomáha ani fakt, že mladých školstvo a povolanie učiteľa neláka. A teda ak chce riaditeľ zabezpečiť výučbu predmetov, ktoré mu predpisuje učebný plán, je nútený nechať odučiť hodiny aj neodborne. Štátny pedagogický ústav tvrdí, že na problém upozorňuje už roky.
"Dokážeme pochopiť, že je potrebné učiteľov zastupovať, teda je potrebné nastaviť hranicu, do ktorej je možné neodborne odučiť hodiny, ale nemôže sa stať, že sa tým nahrádzajú celé úväzky. Jedným z kritérií pri hodnotení kvality školy by mal byť počet odborne odučených hodín," myslí si De Jaegher.
Neodborne odučenými hodinami sa zaoberá aj Štátna školská inšpekcia, napríklad v školskom roku 2012/2013 skontrolovala 86 základných škôl. "Z údajov, ktoré predložili riaditelia škôl, sa zistilo, že v špeciálnych triedach na prvom a druhom stupni bola takmer polovica vyučovacích hodín odučená neodborne," informuje hlavný školský inšpektor Jozef Javorek.
V ostatných triedach sa neodborne vyučovali najmä výchovné predmety ako informatická výchova, občianska výchova či výtvarná a etická výchova. "Nižšia odbornosť vyučovania predmetov technika (67 % ) a svet práce (52,6 %) negatívne ovplyvňovala rozvíjanie pracovných zručností a návykov žiakov," dodal Javorek.
Riaditeľ Štátneho pedagogického ústavu Viliam Kratochvíl upozorňuje aj na ďalšie nedostatky, ktoré môžu mať vplyv na výsledky slovenských žiakov v medzinárodnom porovnaní PISA. Jedným z nich je podfinancovanie školstva aj nízke platy najmä začínajúcich učiteľov. Problém vidí aj v spôsobe výučby a prípravy učiteľov na povolanie.
"Veľmi často sa didaktika alebo pedagogika zužuje na učenie sa naspamäť, na vymenúvanie katalógov, enumerácií, prehľadov, kladie sa dôraz na teoretickú zložku. Akákoľvek teória sa však musí prakticky aplikovať," hovorí Kratochvíl, ktorý je zároveň dlhoročným učiteľom didaktiky dejepisu na Filozofickej fakulte Univerzity Komesnkého v Bratislave. Dodáva, že správa, ktorú k testovaniu PISA vypracovali a štátny tajomník rezortu školstva ju predstavil na júnovom rokovaní parlamentného školského výboru, bola prvým mnohostrannejším pohľadom na problematiku medzinárodnej štúdie.
"Chceme liečiť pacienta, ale nepoznáme diagnózu. Sekundárnymi analýzami musíme hľadať diagnózu, nielen vychádzať z absolútnych čísel", dodáva Kratochvíl. Pre navrhnutie dlhodobých riešení by bolo podľa neho potrebné vypracovať sekundárnu analýzu, čo však zvyšuje nároky na personálne a finančné zabezpečenie i viac času.
Poslanci výboru NR SR pre vzdelávanie zobrali 11. júna správu rezortu školstva vypracovanú pedagogickým ústavom o pripravovaných opatreniach na vedomie. Zároveň zaviazali ministerstvo, aby do 15. septembra predložilo konkrétnejšie riešenia.
