BRATISLAVA – Hlavným zmyslom obrodného procesu na jar v roku 1968 bola radikálna až revolučná zmena vtedajšieho politického systému. V rámci výskumu Sociologického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV) s názvom Demokratickosť a občania na Slovensku takto odpovedalo 41,3 percenta opýtaných Slovákov.
Približne štvrtina respondentov (26,3 percenta) sa naopak domnieva, že išlo len o drobnú reformu politického systému s cieľom jeho udržania vo vylepšenej podobe. Takmer každý desiaty respondent (8,8 percenta) sa nepriklonil ani k jednému z týchto tvrdení a viac než pätina opýtaných (22,8 percenta) sa k tejto otázke nevedela vyjadriť.
Sociológ a autor výskumu Milan Zeman poukazuje na to, že na otázku vôbec nevedeli odpovedať predovšetkým mladí respondenti vo veku od 18 do 24 rokov (42,6 percenta), opýtaní vo veku od 25 do 34 rokov (34,7 percenta), ľudia so základným vzdelaním (33,6 percenta) a občania inej národnosti (43 percent).
Sociológ tiež zisťoval, čo si ľudia myslia o normalizácii v Československu od začiatku 70. rokov. Takmer štvrtina respondentov (23,5 percenta) sa domnieva, že hlavným cieľom normalizácie bolo udržanie a rozvinutie socializmu. Na druhej strane viac ako dve pätiny opýtaných (43,3 percenta) si myslia, že hlavným cieľom normalizácie bolo upevnenie moci Sovietskeho zväzu nad štátom.
Približne každý desiaty respondent (9,6 percenta) sa nepriklonil k žiadnemu z týchto tvrdení a viac než pätina (22,6 percenta) sa nevedela vyjadriť. Podľa sociológa aj v tomto prípade nevedeli odpovedať najmä mladí respondenti od 18 do 24 rokov (42,4 percenta) a opýtaní vo veku od 25 do 34 rokov (35,5 percenta).
Výskum s názvom Demokratickosť a občania na Slovensku sa konal od 29. mája do 8. júna na vzorke 1 215 respondentov, dáta zbierala a spracovala agentúra Focus. Na projekte spolupracujú Sociologický ústav SAV, Ústav politických vied SAV a Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave.
