BRATISLAVA - Slovenská republika dnes podala žalobu proti Európskej komisii na Súd prvého stupňa Európskych spoločenstiev so sídlom v Luxembursku.
"Ide o historicky prvý súdny spor s Európskou komisiou, ktorý iniciuje Slovenská republika. Žiadame zároveň o skrátené konanie. Žaloba je pripravená kvalitne. Sledujeme tým len a len ochranu ekonomických záujmov Slovenskej republiky, teda ekonomický rast, a to, aby nedošlo k zvýšeniu nezamestnanosti," uviedol minister spravodlivosti SR Štefan Harabin.
Slovenská republika sa žalobou domáha zrušenia rozhodnutia Európskej komisie z 29. novembra 2006. Uvedeným rozhodnutím Európska komisia rozhodla o národnom alokačnom pláne prideľovania emisných kvót skleníkových plynov na roky 2008-2012, ktorý bol predložený SR v rámci systému obchodovania s emisnými kvótami.
SR má podľa jej názoru oprávnené pochybnosti o tom, či rozhodnutie Európskej komisie bolo vydané v súlade s právnym rámcom Spoločenstva platným v čase jeho vydania. Nedostatky v rozhodnutí majú podľa názoru SR vplyv na celkové priznané množstvo kvót. Keďže EK na spoločných rokovaniach zaujala stanovisko, že celkové množstvo kvót už nezvýši, jediná účinná cesta, akou sa za daných okolností SR môže uistiť, či rozhodnutie, ktoré jej adresovala EK, je spravodlivé a zákonné, je iniciovanie súdneho sporu.
Dôvodom podania žaloby teda nie je spochybnenie dôležitého environmentálneho cieľa, akým je znižovanie emisií skleníkových plynov. Naopak, SR bez problémov dodržiava svoje záväzky z Kjótskeho protokolu. Dôvodom podania žaloby je presvedčenie, že skutočné dosiahnutie tak zložitého environmentálneho cieľa je možné dosiahnuť len vtedy, ak povinnosti ukladané zúčastneným členským štátom a podnikom pôsobiacim na ich území, budú ukladané spravodlivo. Ak má byť cieľom systému obchodovania s emisnými kvótami znížiť emisie pri pokiaľ možno čo najmenšom znížení hospodárskeho rastu a zamestnanosti, nielen environmentálny cieľ, ale aj prostriedky použité na jeho dosiahnutie musia byť férové a zákonné. SR prezentuje v žalobe štyri hlavné výhrady k rozhodnutiu EK.
Prvá výhrada otvára otázku deľby právomocí medzi EK a členskými štátmi. Podľa platného práva sú to členské štáty, ktoré pripravujú svoje národné alokačné plány, uskutočňujú ich verejné pripomienkovanie a napokon aj prideľujú kvóty jednotlivým podnikom na svojom území. Európska komisia, ktorá uplatnila vlastný spôsob výpočtu kvót, ktorý nijako nezohľadňuje spôsob výpočtu zvolený SR, na seba neoprávnene prebrala úlohu, ktorú právo Spoločenstva zveruje nie jej, ale členskému štátu.
Druhá výhrada sa týka skutočnosti, že EK pred vydaním svojho rozhodnutia vôbec nekonzultovala s relevantnými slovenskými štátnymi orgánmi ňou zvolený spôsob výpočtu kvót. Aj keby komisia mala právomoc zvoliť si vlastný spôsob výpočtu kvót nezávislý od metodológie zvolenej členským štátom, nekonzultovanie postupu so SR nie je podľa nášho názoru v súlade s právom Spoločenstva.
Po tretie, rozhodnutie komisie nezohľadňuje podľa názoru SR potrebu zvýšenej produkcie elektrickej energie z uhlíkovo náročných zdrojov na jej území. SR sa pri vstupe do EÚ zaviazala uzavrieť v rokoch 2006 a 2008 dva bloky jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach. Tento výpadok bude potrebné v horizonte roku 2012 nahradiť výrobou elektriny aj z uhlíkovo náročných zdrojov, ak nechceme zvyšovať našu závislosť na dovozoch elektriny, a tak sa vystaviť riziku ohrozenia bezpečnosti dodávok elektriny na našom území.
Posledná výhrada sa týka povinnosti náležitého odôvodnenia rozhodnutia EK. Vzhľadom na obsah a význam rozhodnutia EK podľa názoru SR nedostatočne odôvodnila svoje rozhodnutie.
Slovenská republika sa žalobou domáha zrušenia rozhodnutia Európskej komisie z 29. novembra 2006. Uvedeným rozhodnutím Európska komisia rozhodla o národnom alokačnom pláne prideľovania emisných kvót skleníkových plynov na roky 2008-2012, ktorý bol predložený SR v rámci systému obchodovania s emisnými kvótami.
SR má podľa jej názoru oprávnené pochybnosti o tom, či rozhodnutie Európskej komisie bolo vydané v súlade s právnym rámcom Spoločenstva platným v čase jeho vydania. Nedostatky v rozhodnutí majú podľa názoru SR vplyv na celkové priznané množstvo kvót. Keďže EK na spoločných rokovaniach zaujala stanovisko, že celkové množstvo kvót už nezvýši, jediná účinná cesta, akou sa za daných okolností SR môže uistiť, či rozhodnutie, ktoré jej adresovala EK, je spravodlivé a zákonné, je iniciovanie súdneho sporu.
Dôvodom podania žaloby teda nie je spochybnenie dôležitého environmentálneho cieľa, akým je znižovanie emisií skleníkových plynov. Naopak, SR bez problémov dodržiava svoje záväzky z Kjótskeho protokolu. Dôvodom podania žaloby je presvedčenie, že skutočné dosiahnutie tak zložitého environmentálneho cieľa je možné dosiahnuť len vtedy, ak povinnosti ukladané zúčastneným členským štátom a podnikom pôsobiacim na ich území, budú ukladané spravodlivo. Ak má byť cieľom systému obchodovania s emisnými kvótami znížiť emisie pri pokiaľ možno čo najmenšom znížení hospodárskeho rastu a zamestnanosti, nielen environmentálny cieľ, ale aj prostriedky použité na jeho dosiahnutie musia byť férové a zákonné. SR prezentuje v žalobe štyri hlavné výhrady k rozhodnutiu EK.
Prvá výhrada otvára otázku deľby právomocí medzi EK a členskými štátmi. Podľa platného práva sú to členské štáty, ktoré pripravujú svoje národné alokačné plány, uskutočňujú ich verejné pripomienkovanie a napokon aj prideľujú kvóty jednotlivým podnikom na svojom území. Európska komisia, ktorá uplatnila vlastný spôsob výpočtu kvót, ktorý nijako nezohľadňuje spôsob výpočtu zvolený SR, na seba neoprávnene prebrala úlohu, ktorú právo Spoločenstva zveruje nie jej, ale členskému štátu.
Druhá výhrada sa týka skutočnosti, že EK pred vydaním svojho rozhodnutia vôbec nekonzultovala s relevantnými slovenskými štátnymi orgánmi ňou zvolený spôsob výpočtu kvót. Aj keby komisia mala právomoc zvoliť si vlastný spôsob výpočtu kvót nezávislý od metodológie zvolenej členským štátom, nekonzultovanie postupu so SR nie je podľa nášho názoru v súlade s právom Spoločenstva.
Po tretie, rozhodnutie komisie nezohľadňuje podľa názoru SR potrebu zvýšenej produkcie elektrickej energie z uhlíkovo náročných zdrojov na jej území. SR sa pri vstupe do EÚ zaviazala uzavrieť v rokoch 2006 a 2008 dva bloky jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach. Tento výpadok bude potrebné v horizonte roku 2012 nahradiť výrobou elektriny aj z uhlíkovo náročných zdrojov, ak nechceme zvyšovať našu závislosť na dovozoch elektriny, a tak sa vystaviť riziku ohrozenia bezpečnosti dodávok elektriny na našom území.
Posledná výhrada sa týka povinnosti náležitého odôvodnenia rozhodnutia EK. Vzhľadom na obsah a význam rozhodnutia EK podľa názoru SR nedostatočne odôvodnila svoje rozhodnutie.
