BRATISLAVA – Mesto Bratislava je v súčasnosti po finančnej stránke v podstatne lepšom stave ako bolo na začiatku volebného obdobia. Samospráve sa za posledné štyri roky podarilo znížiť dlh mesta o desiatky miliónov eur.
Z pôvodne 232-miliónového dlhu mesta a jeho organizácií, by sa radnica chcela ku koncu tohto roka dostať na 182 miliónov eur. Uviedol to dnes na tlačovej besede k finančnej situácii mesta bratislavský primátor Milan Ftáčnik.
V roku 2011 bolo podľa primátora úverové zaťaženie mesta 66 percent bežných príjmov. Vtedy bola Bratislava so svojou zadlženosťou nad úrovňou, ktorú pripúšťa ústavný zákon, pripomenul Ftáčnik. Ku koncu tohto roka by radnica chcela zadlženosť mesta skresať na 52 percent.
Volebné obdobie Bratislava začínala s dlhom 232 miliónov eur, v tom je započítaný nielen dlh mesta, ale i jeho organizácií. Samotný dlh samosprávy vtedy predstavoval 138 miliónov eur, zvyšok tvorili úvery mestských organizácií.
Ide napríklad o úver pre Dopravný podnik Bratislava ešte z minulého volebného obdobia či pôžička na zimný štadión. Primátor Ftáčnik hovorí, že za posledné štyri roky sa mestu podarilo zadlženosť znížiť o 40 miliónov eur. Reálne však skresali dlh o 50 miliónov eur, rozdiel tvorí súčasný úver pre DPB na nákup nových autobusov.
Zadlženosť Bratislavy chcela radnica riešiť hlavne predajom majetku, to sa im však nedarilo tak, ako si naplánovali. Za posledné obdobie mesto podľa primátora vypísalo 40 súťaží, dokončiť sa im podarilo iba štyri z nich. „V ostatných prípadoch záujemcovia odstúpili, lebo sa im mestom ponúknutá cena zdala privysoká,“ dodal primátor s tým, že keby mesto nemuselo, majetok by nepredávali. Keďže sa mestu naplánovaný majetok nepodarilo predať, šetriť museli na bežnom chode mesta. Podľa Ftáčnika to síce nie je obľúbený spôsob šetrenia, ale je potrebný.
Šetrenie sa však na meste odrazilo, podľa primátora sa obyvatelia sťažovali na nepokosené trávniky či na zlý stav ciest. „Nie je to populárne, nedá sa to urobiť tak, že si to nikto nevšimne. Ale bolo to potrebné, znížili sme zadlženie o reálne číslo, ktoré je naozaj veľké aj v pomere k nášmu rozpočtu a dosiahli sme, že naše mesto je naozaj v dobrej kondícii,“ uviedol primátor Ftáčnik.
Bratislava bojuje aj o to, aby sa im zvýšili príjmy do rozpočtu. Združenie miest a obcí (ZMOS), do ktorého patrí aj Bratislava, sa usiluje o zvýšenie podielu samospráv na dani z príjmov fyzických osôb. Chcú, aby sa zdroje pre samosprávu zvýšili zo súčasných 67 percent na 68,5 percenta v budúcom roku.
Podľa Ftáčnika by to do mestskej kasy mohlo ďalší rok priniesť približne 1,5 milióna eur. Ako ďalej dodal, zmeniť sa snažia aj prerozdeľovanie financií medzi jednotlivé mestá a obce, to sa totiž delí podľa počtu osôb na základe sčítania ľudu. „Snažíme sa presvedčiť vládu, že v Bratislave žije 450-tisíc obyvateľov a že máme dostať peniaze na toľko obyvateľov a nie na 415-tisíc ľudí, ako nám to vykazuje sčítanie ľudu,“ vysvetlil primátor s tým, že rozdielom medzi skutočným a štatisticky vykázaným počtom ľudí Bratislava a jej mestské časti prichádza ročne o 10 miliónov eur.
Navrhujú preto, aby sa peniaze z balíka, ktorý vláda vyčlení pre mestá a obce, delili na základe Registra fyzických osôb a nie na základe štatistického sčítania. Ako dodal primátor, o navrhovaných zmenách uplynulého pol roka rokovali na ZMOS-e, v druhej polovici roka chcú návrh predostrieť vláde.
Mesto Bratislava vlani hospodárilo s prebytkom 3 109 300 eur. Celkové príjmy mesta boli 230 143 700 eur a výdavky 227 034 400 eur. Vyplýva to zo záverečného účtu hlavného mesta, ktorý minulý týždeň schválili bratislavskí mestskí poslanci.
