BRATISLAVA - Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter (Smer-SD) so svojím predchodcom a súčasným poslancom NR SR Jozefom Mihálom (SaS) dnes diskutovali o potrebe zvýšiť minimálnu mzdu.
Ako dnes v diskusnej relácii TA3 V politike uviedol minister Richter, minimálna mzda by mala byť zvýšená na takú úroveň, aby bol čistý príjem nad hranicou chudoby. Odborári podľa Richtera navrhujú minimálnu mzdu 400 eur, rokovania však dohodu zatiaľ nepriniesli. Richter dnes výšku navrhovanej minimálnej mzdy ešte neprezradil.
Podľa ministra by však pri zvyšovaní minimálnej mzdy nemala stúpnuť zamestnávateľom aj cena práce. Urobiť to chcú teda tak, aby sa nezvyšovali odvody pre zamestnávateľov. "Chceme to urobiť tak, že by štát sanoval rastúce náklady zamestnávateľa tak, aby bola zachovaná tá cena práce," dodal Richter. Podľa Mihála je dôležité zvýšenie minimálnej mzdy zamestnávateľom nejako kompenzovať, napríklad nejakou formou odpustenia časti odvodov, aby to naozaj neznamenalo zvýšenie ceny práce. "Pripomínam, že to nie je jednoduchý problém, pretože ak sa raz platia odvody aj z desaťeurových dohôd, a tu hovoríte teraz o znížení odvodov pri možno 380 eurovom príjme, tak potom, ako to bude spolu ladiť, lebo mne to zmysel nedáva," uviedol Mihál s tým, že je zvedavý ako to chce ministerstvo práce urobiť, keď sa zvýšili odvody živnostníkom. Podľa neho to nemôže byť tak, že sa vymyslí nejaká výnimka, na ktorú potom budú všetci s údivom pozerať, že čo sa to stalo a náš beztak rozkolísaný daňovo-odvodový systém dostane ešte ďalšiu dieru. Mihál tiež pripomína, že zvýšenie minimálnej mzdy bez nejakej kompenzácie pre zamestnávateľov by mohlo znamenať, že jedným sa síce polepší, iní ľudia by mohli prísť o prácu. "Zamestnávatelia hovoria, že zvýšením minimálnej mzdy a zvýšením ceny práce budeme musieť prepúšťať, a to nechceme," uviedol Mihál.
Minister práce Richter sa so svojím predchodcom rozprávali aj o klesajúcej nezamestnanosti. Mihál síce pripúšťa, že vznikajú nové pracovné miesta, lebo došlo k oživeniu ekonomiky, no na druhej strane je podľa neho smutné, že napríklad v takých automobilkách neprijímajú kmeňových zamestnancov, ale stavy napĺňajú dočasnými pracovníkmi cez pracovné agentúry. Podľa Mihála agentúrny zamestnanec je znevýhodnený a nemá istotu v zamestnaní, skončiť totiž môže aj z hodiny na hodinu, a v takom prípade nemá nárok na odstupné. Richterovi vyčítal, že sprísnil podmienky pri prepúšťaní zamestnancov, zamestnávatelia tak už netvoria nové pracovné miesta, ale pokrývajú dopyt pracovníkmi cez agentúry. Richter pripúšťa, že v súčasnosti majitelia agentúr hľadajú spôsoby, ako obísť zákon, vedia napríklad o vyplácaní minimálnej mzdy a zvyšok doplácaný cestovnými náhradami. Preto chcú čo najrýchlejšie do platnosti uviesť novelu, ktorá by sprísnila agentúrne zamestnávanie.
