BRATISLAVA - Bývalý poslanec parlamentu za niekdajšiu SDK Peter Ďuračka neuspel so svojou sťažnosťou pred Európskym súdom pre ľudské práva. Sťažoval sa, že od 30. októbra 2008 do 3. novembra 2008 bol väznený bez akéhokoľvek relevantného právneho dôvodu.
Okrem toho namietal, že bolo porušené jeho právo na spravodlivé prerokovanie veci, lebo ústavný súd sa odmietol zaoberať jeho sťažnosťou, ako aj v dôsledku neustanovenia advokáta, ktorý by ho zastupoval. Ústavný súd jeho sťažnosť odmietol, lebo ju podal neskoro.
Vláda vo svojom stanovisku k Ďuračkovej sťažnosti namietala, že sťažovateľ nevyužil účinným spôsobom vnútroštátne prostriedky nápravy. Konkrétne tvrdila, že sťažovateľ nepodal ústavnú sťažnosť v súlade s formálnymi náležitosťami a praxou ústavného súdu, keď ju podal oneskorene.
Poukazovala na dokumenty v trestnom spise svedčiace o tom, že sťažovateľ dostal rozsudok najvyššieho súdu už 10. decembra 2008, od kedy sa mu začala počítať dvojmesačná lehota na podanie ústavnej sťažnosti, pričom ju podal dva dni po uplynutí lehoty - 12. februára 2009. V dôsledku toho argumentovala, že následné rozhodnutie ústavného súdu o neustanovení advokáta za daných okolností nebolo v rozpore s jeho právami podľa medzinárodného dohovoru.
Po preskúmaní okolností prípadu ESĽP odmietol sťažnosť pre namietané porušenie práva na spravodlivé prerokovanie veci pre zjavnú nepodloženosť. V tejto súvislosti sa stotožnil s argumentáciou vlády, že sťažovateľ nepodal ústavnú sťažnosť v súlade s formálnymi požiadavkami a praxou ústavného súdu, keď konštatoval, že ústavný súd postupoval pri odmietnutí ústavnej sťažnosti v súlade so svojou praxou.
ESĽP v časti námietky o väznení bez akéhokoľvek relevantného právneho dôvodu konštatoval, že sťažovateľ nevyčerpal účinným spôsobom všetky vnútroštátne prostriedky nápravy vzhľadom na oneskorené podanie svojej ústavnej sťažnosti.
Ďuračka vlani v júni neuspel na Najvyššom súde SR s dovolaním voči verdiktu, ktorým ho najvyšší súd v roku 2008 poslal na päť rokov do väzenia a udelil mu tiež trest milión korún. Exposlanca, ktorý sa zviditeľnil v minulosti dvoma útokmi na príslušníkov polície, Krajský súd v Bratislave v júni 2007 potrestal súhrnným trestom osem rokov odňatia slobody za daňový podvod.
Zároveň mu z predchádzajúceho trestu ponechal šesťročný zákaz riadiť akékoľvek motorové vozidlo. V tom čase bol totiž Ďuračka už odsúdený na tri roky väzenia za útok na verejného činiteľa, preto mu krajský súd udelil súhrnný trest. O rok na to Najvyšší súd SR znížil udelený trest o tri roky, pričom za podvody na dani mu udelil trest milión korún. Najvyšší súd pobyt za mrežami skrátil preto, že od spáchania trestného činu uplynulo viac ako desať rokov.
Podľa výsledkov vyšetrovania sa Ďuračka dopustil podvodu ešte v roku 1996. Na základe fiktívnej zmluvy medzi firmami Chemtrans a Polychemkomerc vtedy neoprávnene žiadal vyplatenie odpočtu DPH vo výške viac ako 15 miliónov korún, z ktorých mu daňový úrad vyplatil viac ako osem a pol milióna korún. Išlo o vyplatenie odpočtu DPH z predaja a následného nákupu ekonomicko-organizačného poradenstva, "know-how" medzi spoločnosťami. V oboch spoločnostiach bol v štatutárnych orgánoch práve Peter Ďuračka.
Útok na verejného činiteľa, za ktorý si mal exposlanec odsedieť tri roky vo väzení, sa stal večer 8. augusta 2004. Policajná hliadka chcela zastaviť vozidlo bývalého poslanca, ktorý však na znamenie nereagoval. Vodič vozidlom po krátkej naháňačke zabočil do dvora rodinného domu, kde sa snažil ukryť. Bývalý poslanec sa správal k policajtom vulgárne a nadával im.
Potom chcel auto zaparkovať do garáže, ale pred terénne vozidlo sa postavil jeden z policajtov. Keď videl hroziace nebezpečenstvo, odskočil spred auta. Napriek tomu utrpel zranenia, ktoré si vyžiadali viac ako týždennú práceneschopnosť. Exposlanec tento scenár odmietal a tvrdil, že vozidlo šoférovala jeho manželka a keď prišla do dvora domu, pomáhal jej zaparkovať do garáže.
Na konci januára Ďuračka na súde dosiahol, že mohol požiadať policajtov o vrátenie vodičského preukazu. Bratislavský krajský súd mu vtedy podmienečne odpustil zvyšok z pôvodného šesťročného zákazu viesť autá.
