BRATISLAVA - Zákonnosť postupu vlády a rezortu školstva pri podpore kandidatúry Slovenska na spoluusporiadanie zimnej olympiády v roku 2022 v poľskom Krakove by mala posúdiť na podnet združenia VIA IURIS a Inštitútu pre ochranu prírody generálna prokuratúra.
Združenie a inštitút okrem toho podali aj sťažnosť Európskej komisii, ktorou chcú dosiahnuť posúdenie správnosti postupu vládnych orgánov z hľadiska smerníc EÚ. Záväzné rozhodnutie slovenskej vlády o kandidatúre totiž podľa VIA IURIS padlo bez akejkoľvek znalosti dopadov na životné prostredie. Zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, ako aj príslušné smernice EÚ pritom požadujú vyhodnotenie vplyvov takéhoto projektu na životné prostredie.
“Vláda môže rozhodnúť, až keď pozná riziká a hrozby pre životné prostredie a až po ich dôslednom zhodnotení. Opačný postup – teda keď vláda najskôr rozhodla a až teraz hovorí o „nejakej“ environmentálnej štúdii, nielenže degraduje zmysel zákona o posudzovaní vplyvov, ale je priamo nezákonné,“ zdôrazňuje Imrich Vozár, právnik spolupracujúci so združením VIA IURIS.
Marián Jasík z Inštitútu pre ochranu prírody hovorí, že ani kompetentní zatiaľ nemajú presnú predstavu o tom, čo všetko bude potrebné pre úspešné usporiadanie olympiády dobudovať. „O dopadoch na prírodu národného parku ani nehovoriac. Na to, že sa to musí presne zhodnotiť, tu máme zákony, konkrétne zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Ak ho musí pred záväzným rozhodnutím dodržať malý podnikateľ budujúci penzión s pár posteľami, vláda by mala isť v národnom parku príkladom,“ dodal Jásik.
Združenie VIA IURIS dodáva, že podľa platných pravidiel sa hodnotenie musí uskutočniť predtým, než sa záväzne rozhodne, a to s aktívnou účasťou širokej verejnosti. V tak významnom projekte nepostačuje deklarované uskutočnenie verejného prieskumu s vybranými jednotlivcami, navyše ak o ňom nie sú známe žiadne podrobnosti.
Keďže sa neuskutočnilo posudzovanie vplyvov na životné prostredie, verejnosť stratila zákonom predpokladanú možnosť vyjadriť sa k takej významnej téme, akou je usporiadanie olympiády v národnom parku. Úplne iný prístup zvolili v partnerskom Poľsku, kde o otázke usporiadania olympiády sa v Krakove uskutočnilo referendum v deň volieb do Európskeho parlamentu.
„Sme presvedčení, že zásadné rozhodnutie o usporiadaní olympiády v národnom parku nemôže padnúť bez znalosti jeho predpokladaných dopadov na životné prostredie a bez toho, aby verejnosť mala možnosť prejaviť svoj názor. Ak také rozhodnutie napriek tomu padne, svedčí to o tom, že vládu dopad na životné prostredie, názor verejnosti, ale ani platné zákony a smernice vôbec nezaujímajú,“ poznamenal Vozár.
Združenie VIA IURIS uviedlo, že slovenská vláda na svojom zasadnutí vo februári schválila uznesenie, na základe ktorého Slovenská republika predložila Medzinárodnému olympijskému výboru záväznú prihlášku ako spolukandidát na usporiadanie zimných olympijských hier v roku 2022. O postupe prihlásených kandidátov na usporiadanie olympiády do finálneho kola sa bude rozhodovať už toto leto.
Združenie poznamenalo, že vláda pôvodne zamýšľala vykonať posúdenie vplyvov olympiády na životné prostredie ešte pred podaním záväznej prihlášky, avšak táto úloha bola bez akéhokoľvek zdôvodnenia zrušená. Rozhodnutie tak podľa VIA IURIS padlo bez reálneho poznania dopadov olympiády na životné prostredie. Dejiskom zimných olympijských hier na Slovensku v roku 2022 by pritom mal byť Národný park Nízke Tatry, kde je v zmysle zákona ochrana prírody nadradená nad ostatné činnosti.
