BRATISLAVA – Každý desiaty Slovák bude už o pár rokov Róm. Najnovšia prognóza Slovenskej akadémie vied totiž ukázal, že ich počet do roku 2030 stúpne na 640 tisíc. To, že ich podiel na celkovej populácii nepresiahne 11 percent je dané vysokou úmrtnosťou novorodencov, počtom potratov ako aj skorším úmrtným vekom.
V súčasnosti žije na Slovensku približne 400 tisíc Rómov a ich počet stále rastie. V posledných rokoch preto vznikali rôzne dohady, že o pár rokov prevalcujú počtom väčšinové obyvateľstvo. Preto sa vedci z SAV rozhodli tento stav preskúmať a vytvoriť prognózu, ktorá nám povie viac.
Pred pár dňami zverejnili výsledky práce s názvom Reprodukcia rómskeho obyvateľstva na Slovensku a prognóza jeho populačného vývoja. Výsledky prezentoval vedec z Prognostického ústava SAV Branislav Šprocha.
Šprocha zdôraznil, že monografia je výsledkom niekoľkoročného úsilia o poznanie charakteru reprodukčného správania rómskeho obyvateľstva. Obsahuje okrem iného aj analýzu plodnosti rómskych žien, venuje sa potratovosti a úmrtnosti v tejto časti obyvateľstva, ale aj jej zdravotnému stavu, ako aj širším súvislostiam populačného vývoja. Napríklad úrovni vzdelanosti či miery segregácie.
Priemerný počet detí na Slovenku je jedno až dve. V rómskej populácii sú to tri až štyri deti. Pritom ešte v štyridsiatych rokoch to bolo štyri a viac.
Podľa odborníkov nebude vývoj dramatický, ale zmeny postrehneme všetci, najmä v ekonomickej oblasti. Pribudne podiel ľudí závislých od štátu, keďže bude menej práceschopných. Zvýši sa pomer rómskych detí na školách a v aktívnom veku bude tiež väčší počet Rómov.
Podľa Šprochu však vyšším vekom ich podiel klesá. Stredná dĺžka života u rómskych mužov je o šesť až sedem rokov kratšia, u žien je to až o 8-9 rokov oproti väčšinovému obyvateľstvu.
K hlavným príčinám úmrtia patria kardiovaskulárne ochorenia, nádorové ochorenia a ochorenia dýchacích ciest.
V osadách je aj podľa analýzy oveľa väčší počet potratov. Je to až dvojnásobok oproti ostatnému obyvateľstvu. Môžu za to predovšetkým zlé podmienky. Spontánna potratovosť a počet interupcií podľa názorov odborníkov fungujú v osadách ako forma antikoncepcie.
Autor publikácie konštatoval, že intenzita plodnosti rómskych žien vo všetkých vekových kategóriách je oveľa vyššia ako u ostatnej populácie v SR. Publikácia potvrdzuje skutočnosť, že Rómky majú prvé dieťa a vzápätí i ďalšie väčšinou v oveľa mladšom veku ako ostatná populácia - a to vo veku od 15 do 20 rokov. Pritom veľká časť detí sa rodí mimo manželstva. Analýza rovnako ukazuje oveľa vyšší výskyt samovoľných potratov u rómskych žien a pomerne vysokú úmrtnosť novorodencov a dojčiat najmä v segregovaných osadách, čo súvisí s podmienkami života. "Súčasne s vysokou plodnosťou má teda rómska populácia aj vyššiu dojčenskú úmrtnosť a dospelí Rómovia zomierajú v mladšom veku ako bežná populácia", konštatoval Šprocha.
Podľa výsledkov sčítania ľudu v roku 1980 žilo na Slovensku približne 200 tisíc Rómov (resp. osôb cigánskeho pôvodu), čo predstavovalo štyri percentá populácie. Dá sa povedať, že to je súčasne jeden z posledných relatívne presných oficiálnych údajov založených na základe tzv. etnického prístupu, keď bola príslušnosť k rómskemu etniku „pripísaná“ treťou osobou (sčítacím komisárom) na základe vopred dohodnutých pravidiel.
Sčítania 1991, 2001 a 2011 už pracujú s deklaráciou rómskej národnosti sčítavanou osobou, a aj preto napríklad posledný cenzus hovorí o približne 120 tisícoch osôb rómskej národnosti. Podľa výsledkov prognózy by však na Slovensku v roku 2010 približne 414- až 435 tis. Rómov (v závislosti od variantu prognózy) a do roku 2030 by ich počet v nízkom variante mohol vzrásť až na 547 tis. osôb a vo vysokom variante dokonca by prekročil úroveň 634 tis. osôb.
Pri naplnení uvedených prognostických scenárov by váha rómskej populácie o 16 rokov mohla vzrásť z predpokladaných súčasných 8 percent na 10 až 11,4 percenta.
