BRATISLAVA - Koľko vás stojí celodenná strava? Vyžijete z necelých troch eur? Deti v reedukačných centrách majú na celodennú stravu presne túto sumu. Neustále tak trpia hladom. Na rokovaní školského parlamentného výboru to včera povedala ombudsmanka Jana Dubovcová. Len pre porovnanie väzni v našich väzniciach dostávajú stravu v podobnej sume. Tí si však odpykávajú trest, alebo sedia obvinení vo väzbe. Verejná ochrankyňa práv okrem toho upozornila aj na neprimerané metódy výchovy v centrách. Sú nimi zatváranie detí do ochrannej miestnosti na 24 hodín, či gynekologické prehliadky dievčat po návrate do centra.
Dubovcová priniesla poslancom balíčky s celodennou stravou za tú sumu, z ktorej sa deti musia zasýtiť. Balíček obsahoval jedno vajíčko uvarené natvrdo, malú reďkovku a dva rožky, banán, obed bez polievky, varené kuracie kúsky so zemiakmi bez zeleniny a omáčky, akciový jogurt a tvarohovú nátierku s cesnakom a dvoma krajcami chleba.
"Strava nemôže byť výchovný prostriedok," vyhlásila Dubovcová. Ministerstvo školstva požiadala, aby urýchlene zvýšilo vo vyhláške finančný normatív na celodennú stravu asi o euro. Na problém upozornila aj rezort financií v čase, keď pripravoval rozpočet a žiadala, aby bolo v rozpočte pre ministerstvo školstva zabezpečených dosť peňazí na zvýšenie príspevku. Od ministra financií však podľa vlastných slov nedostala odpoveď.
Dubovcová tvrdí, že problém sa týka niekoľkých stoviek detí. Osobne robila kontrolu v deviatich centrách. "Vo všetkých centrách, kde som bola, sa deti sťažovali na hlad," hovorí verejná ochrankyňa práv. Reedukačné centrá, ktoré jedálne lístky pre deti musia poskladať z presne určenej nízkej sumy, sú podľa nej "čarodejníci", keď to zvládajú. Príspevok na stravovanie detí od 11 do 15 rokov je 2,43 až 2,87 eura a pre deti od 15 do 18 až 19 rokov je to 2,58 eura až 3,01 eura. Deti pritom nemajú možnosť zabezpečiť si ďalšiu stravu inde, keďže v centrách bývajú.
Ako sú na tom väzni
Len pre porovnanie. Podobne sú na tom aj väzni v našich väzniciach. „Peňažný limit na prípravu stravy pre nepracujúceho obvineného a odsúdeného je 1,85 €, pre pracujúceho obvineného a odsúdeného je 2,35 €,“ vysvetľuje riaditeľ Kancelárie GR Zboru väzenskej a justičnej stráže Adrián Baláž a zároveň dodáva, že denné jedlo pre pracujúceho obvineného a odsúdeného mladistvého stojí 2,61 €. V prípade, ak mladiství vo väzení nepracuje, patrí mu ešte prídavok stravy v cene 0,25 €. Je však potrené dodať, že väzni majú možnosť pracovať, a tým si finančne polepšiť. Za plácu si tak môžu jedlo dokúpiť. Deti v reedukačných centrách však takúto možnosť nemajú.
O hladovaní sa podľa poslancov nedá hovoriť
Poslanci výboru správu ombudsmanky vzali na vedomie. Predseda školského parlamentného výboru Mojmír Mamojka (Smer-SD) nevylúčil poslanecký prieskum v centrách. "Treba niektoré veci overiť a vidieť na vlastné oči," podotkol. Na otázku, či by sa dokázal nasýtiť za celý deň z necelých troch eur, povedal, že nie je odborník, ale o hladovaní sa podľa neho nedá rozprávať. "Keby to poctivo skonzumovali, čo som stihol vidieť, tak si myslím, že hlad je silný výraz," uviedol Mamojka. S ministrom školstva Dušanom Čaplovičom (Smer-SD) plánuje podľa vlastných slov hovoriť o zvýšení príspevku na stravovanie detí. Ide však o interný predpis ministerstva, ktorý zákonodarcovia nemôžu priamo ovplyvniť.
Poslankyňa Smeru-SD Oľga Nachtmannová označila balíčky, ktoré doniesla ombudsmanka, za "teatrálne gesto" a poukázala na to, že suma na stravu bola nastavená v roku 2011, keď bola Dubovcová poslankyňou v parlamente a mohla sa pričiniť o jej zvýšenie.
Ombudsmanka upozornila na vzelávanie a výchovu
Verejná ochrankyňa práv upozornila tiež na to, že úroveň vzdelávania v reedukačných centrách je nižšia než v iných školách. Nepáčia sa jej ani niektoré metódy, ktoré centrá využívajú - napríklad zatváranie detí, ktoré predtým ušli, do ochrannej miestnosti na 24 hodín, gynekologické prehliadky dievčat po návrate do centra alebo obliekanie detí, ktoré predtým porušili pravidlá, do oblečenia inej farby.
Ombudsmanka tiež včera poukázala na to, že do špeciálnych škôl sú zaradzované nielen deti s ľahším mentálnym postihnutím, ale aj tie, ktoré nie sú pripravené na zápis. Následne potom majú problém dostať sa z takýchto škôl k vyššiemu vzdelaniu. Prevažnú väčšinu v špeciálnych školách, ktoré navštívila, tvorili rómske deti. Podľa Dubovcovej to súvisí aj s tým, že len minimum týchto detí absolvovalo predškolskú prípravu. Upozornila tiež, že tieto deti majú jazykovú bariéru, keďže mnohé nerozumejú po slovensky.
