BRATISLAVA - Vo voľbách predsedu najvyššieho súdu, ktoré budú 19. mája, nemusí byť zvolený nik z trojice kandidátov Štefan Harabin, Jana Bajánková a Zuzana Ďurišová. Na zvolenie bude treba získať minimálne 10 hlasov. Súdna rada má predsedu Harabina a 17 členov, teda dovedna 18 hlasov - uchádzač o post šéfa najvyššieho súdu musí získať nadpolovičný počet hlasov všetkých členov súdnej rady.
Harabin súdnej rade predsedá a Bajánková je jej členkou, takže nemôžu odovzdať hlasy sami sebe. Úspešný kandidát by teda musel dostať spomínaných 10 hlasov spomedzi 16-tich hlasujúcich. Hlasovanie bude verejné.
Najviac hlasov by pri súčasnom odhadovanom pomere síl v súdnej rade mohla dostať nominantka ministra spravodlivosti Tomáša Boreca Jana Bajánková. Jej kandidatúru totiž podporili aj traja členovia súdnej rady - Milan Ďurica, Ľuboš Sádovský a Ján Vanko. Pritom iba Sádovský je v súdnej rade nominantom vlády, Vanka a Ďuricu si zvolili do rady sudcovia. Bajánkovú by mohli podporiť aj zvyšní dvaja nominanti vlády Eva Fulcová a Jaroslav Chlebovič, keďže je kandidátkou člena vlády. Bajánková by zrejme mohla dostať aj hlasy Jozefa Maruščáka a Aleny Šiškove - do súdnej rady ich zvolil parlament v období, keď v ňom mal väčšinu hlasov vládny Smer-SD. Šišková je však od apríla dočasne pridelená na NS SR, ktorému šéfuje Harabin. Pri tomto výpočte by tak mohla mať Bajánková šesť až sedem hlasov takmer istých.
Kandidatúru súčasného predsedu NS SR a súdnej rady, bývalého ministra spravodlivosti Štefana Harabina podporilo aj Združenie sudcov Slovenska. Jeho prezidentka Dana Bystrianska je aj členkou súdnej rady a pred pár mesiacmi bola dočasne pridelená na NS SR. Dalo by sa teda očakávať, že bude hlasovať za Harabina. V súdnej rade je aj ďalší sudca NS SR Igor Burger, ktorý v minulosti kandidoval na podpredsedu NS SR, ale napokon kandidatúru vzdal. V súdnej rade neraz podporil názory Harabina, takže zrejme bude voliť Harabina. Na NS SR od jesene 2010 pôsobí ako sudkyňa aj bývalá predsedníčka bratislavského krajského súdu Gabriela Šimonová. Na súd teda prešla v čase, keď mu šéfoval Harabin. Ako kandidát na predsedu NS SR by teda už dnes mohol mať isté minimálne tri hlasy.
Kandidatúru Zuzany Ďuricovej podalo Združenie Sudcovia "Za otvorenú justíciu", ktoré má v rade dvoch zástupcov - Dušana Čima a Rudolfa Čirča. Ďurišová môže s ich hlasmi takmer iste počítať.
Takpovediac voľné zostávajú už len štyri hlasy. Spomedzi členov súdnej rady za sudcov je to predseda Krajského súdu v Košiciach Imrich Volkai a sudca Krajského súdu v Prešove Peter Straka a z nominatov prezidenta v súdnej rade Mária Bujňáková a Eduard Barány. Ak by tieto hlasy získala Bajánková, mohla by sa stať novou predsedníčkou najvyššieho súdu. Harabinovi by ani všetky štyri "voľné" hlasy nestačili na zvolenie, čo však platí len v prípade, že za neho nezahlasujú členovia rady, ktorých hlasy by podľa očakávaní mali patriť Bajánkovej.
V prípade, že vo voľbe nezíska ani jeden kandidát dosť hlasov na zvolenie (ak sú viacerí ako dvaja kandidáti), mala by sa na rovnakom zasadnutí uskutočniť opakovaná voľba. Na tej by zúčastnili dvaja kandidáti, ktorí v prvom kole získali najväčší počet hlasov. Podľa odhadov rozloženia síl má momentálne najmenej podporovateľov v súdnej rade Ďurišová. Ak by po prvom kole vypadla, tak by jej voliči spomedzi členov súdnej rady takmer isto nedali hlas Harabinovi, keďže Ďurišovu nominovalo združenie Harabinových dlhodobých kritikov.
V opakovanej voľbe by už mohli hlasovať aj Harabin s Bajánkovou, ak by sa tam dostali. Ak by ani v opakovanej voľbe súdna rada nezvolila nového predsedu najvyššieho súd, musela by byť najneskôr do 120 dní nová voľba. V tej by však už nesmel kandidovať žiadny z kandidátov, o ktorých sa hlasovalo v predchádzajúcich voľbách. Pôvodný kandidát, alebo kandidáti, by tak museli minimálne jedny voľby vynechať a spoliehať sa na to, že ani z novej voľby nevzíde nový predseda súdu.
Možný je aj iný scenár, ktorý už naznačil denník Sme. Harabin by sa mohol vzdať v prospech Bajánkovej. "Viem si predstaviť, že za istých okolností by som podporil mladšiu z protikandidátok," uviedol Harabin. V prípade, že by Harabin nebol zvolený za predsedu NS SR v májovom kole volieb, je otázne, či by sa v prípade neskoršieho úspechu v prípadných tretích alebo ešte neskorších voľbách skutočne aj vrátil do čela NS SR. 15. júna vystrieda prezidenta Ivana Gašparoviča Andrej Kiska. Ten sa už vyjadril, že by urobil všetky formálne a neformálne kroky, aby Harabin nebol menovaný.
Päťročné funkčné obdobie na poste šéfa najvyššieho súdu Štefanovi Harabinovi vyprší 22. júna. Premiér a neúspešný prezidentský kandidát Robert Fico (Smer-SD) počas predvolebnej kampane viackrát povedal, že by neodporučil Štefanovi Harabinovi znovu kandidovať na funkciu predsedu Najvyššieho súdu SR. "Je objektívny fakt, že predseda najvyššieho súdu rozdeľuje súdnictvo. Preto, ak by sa mňa opýtal pán Harabin, či by som mu odporúčal, aby kandidoval na predsedu najvyššieho súdu, tak by som mu povedal, aby nekandidoval, že mu to neodporúčam," povedal Fico 22. marca v diskusnom dueli Rozhlasu a televízie Slovenska k prezidentským voľbám.
