BRATISLAVA - Najväčší problém zamestnať sa mali u nás vlani absolventi stredoškolských odborov nábytkárskej výroby, manažéri výroby a kontroly v automobilovom priemysle, krajčíri a prevádzka obchodu – propagácia.
Pri týchto odboroch miera nezamestnanosti dosahovala až 100 %. Problém zamestnať sa mali aj krajčíri dámskych odevov, komerční pracovníci v doprave – dopravná logistika, absolventi odborov cestovný ruch, elektrotechnika a inštalatér vodovodných zariadení, kde sa miera nezamestnanosti pohybovala v rozmedzí od 80 do 97 %.
Údaje vyplývajú zo Správy o mládeži v Slovenskej republike, ktorú dnes vláde SR predložilo ministerstvo školstva a kabinet ju vzal na vedomie. Informácie sú zo septembra 2013 z Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny.
„Najvyššia miera nezamestnanosti (45,10 %) bola u absolventov študijných odborov v poľnohospodársko-lesníckych a veterinárnych odboroch. Najnižšia miera nezamestnanosti (10,4 %) bola u absolventov lekárskych a farmaceutických odborov,“ uvádzajú tvorcovia správy o mládeži. Upozorňujú však, že údaje o nezamestnanosti môžu byť skreslené, keďže niektorí absolventi môžu byť nezamestnaní a nebyť evidovaní a naopak.
Rezort školstva aj v tomto materiáli upozorňuje na to, že naše stredné školy neprodukujú to, čo žiadajú zamestnávatelia. Praktické vyučovanie absolvuje priamo u zamestnávateľa len 3,8 % žiakov stredných odborných škôl, čím sa znižuje ich pripravenosť do praxe. Zlepšenie si ministerstvo školstva sľubuje od zmien v zákone o odbornom vzdelávaní, ktoré posilňujú vstup zamestnávateľov do odborného vzdelávania.
"Celkovú situáciu by mali zlepšiť analýzy a prognózy trhu práce, aktívnejšia účasť zamestnávateľov pri tvorbe nového obsahu vzdelávania a pri inovácii existujúceho obsahu vzdelávania ako aj spoluúčasť na realizácii odborného vzdelávania a prípravy - praktické vyučovanie u zamestnávateľov," uvádza rezort školstva. Zamestnávateľov chcú motivovať, aby sa na vzdelávaní podieľali, napríklad daňovými stimulmi.
Podľa správy medziročne stúpla aj nezamestnanosť mladých ľudí od 15 do 24 rokov s vysokoškolským vzdelaním. Najviac nezamestnaných absolventov za roky 2010 až 2012 mala podľa správy Stavebná fakulta Technickej univerzity v Košiciach (10,4 %), Fakulta architektúry Slovenskej technickej univerzity v Bratislave (8,68 %), Strojnícka fakulta Technickej univerzity v Košiciach (7,32 %) a Fakulta priemyselných technológií Trenčianskej univerzity A. Dubčeka (7,29 %).
„Podľa štatistík ÚPSVaR bolo k septembru 2011 evidovaných 5 193 uchádzačov o zamestnanie s vysokoškolským vzdelaním, pričom 3 248 uchádzačov vyštudovalo vysokú školu s orientáciou na spoločenské vedy, náuky a služby, na druhom mieste boli absolventi z odboru ekonomických vied (1 251),“ uvádza sa v správe.
Slovensko je na šiestom mieste krajín Európskej únie s najvyššou mierou nezamestnanosti mladých ľudí, ktorá bola u nás 34 percent ku koncu roka 2012. Priemerná nezamestnanosť v rámci EÚ je 15,4 percenta. Z celkového počtu mladých Slovákov bez práce je viac ako polovica dlhodobo nezamestnaných.
Medzi ľuďmi vo veku od 15 do 24 rokov sa na miere nezamestnanosti podieľali najmä osoby s úplným stredným odborným vzdelaním, s učňovským vzdelaním bez maturity a so základným vzdelaním, ktoré tvorili približne 80 % z celkového počtu nezamestnaných mladých. Skutočne varovným je podľa správy podiel mladých ľudí, ktorí už dlhšie nepracujú, neštudujú, ani sa inak nevzdelávajú. Označujú sa ako tzv. NEET (not in education, employment or training). Slovensko má jeden z najvyšších percentuálnych podielov NEET – 18,7 %, v porovnaní s európskym priemerom 15,4 % v roku 2011.
Postoj štátu k mladým ľuďom, ktorých je u nás vo veku do 30 rokov takmer dva milióny, má do budúcnosti riešiť materiál s názvom Stratégie Slovenskej republiky pre mládež na roky 2014 – 2020. Ten dnes rovnako schválila vláda SR. Materiál upozorňuje na to, že kým Slovensko ročne vynakladá na zníženie nezamestnanosti približne jedno percenta HDP, EÚ na to dáva oveľa viac peňazí.
Na Slovensku je v porovnaní s inými krajinami EÚ inštitucionálna podpora mladých nezamestnaných nedostatočná a existuje len málo foriem podpory, ktoré by im uľahčili zvládnutie vstupu na trh práce. Jedným z cieľov, ktoré si stratégia ukladá, je aj zlepšiť orientáciu mladých na trhu práce. Podľa materiálu by sa malo na Slovensku zaviesť systematické kariérne poradenstvo. Poskytovať by sa tiež u nás mali špecializované služby zamestnanosti, ktoré odrážajú špecifické potreby konkrétnej cieľovej skupiny mladých, teda napr. tých z prostredia marginalizovaných rómskych komunít, detských domovov či mladých ľudí so zdravotným znevýhodnením.
Podľa materiálu by sme tiež mali na Slovensku motivovať zamestnávateľov v tvorbe nových pracovných miest, a to napríklad aj priamymi dotáciami či odvodovými bonusmi. V priebehu nasledujúcich rokov by mal minister školstva i vláda dostať informáciu o tom, ako sa stanovené ciele pri podpore mladých ľudí napĺňajú.
