BRATISLAVA - Na rozdiel od viacerých ľudových tradícií oslavy Veľkej noci sa v jednotlivých regiónoch Slovenska takmer nelíšia, cirkevné sú na celom území rovnaké. Povedala to etnologička, bývalá pracovníčka Slovenskej akadémie vied Margita Méryová.
"Veľkú noc začíname sláviť Kvetnou nedeľou, keď Ježiš prišiel do Jeruzalema privítali ho palmovými listami. Keďže u nás tieto listy absentujú, v kostole sa svätia bahniatka, ktoré majú veľký význam v katolíckej cirkvi. Po roku sa spália a pripomínajú, že prach si a prachom budeš," ozrejmila. Ako uviedla, významným dňom je Zelený štvrtok, keď "zvony odchádzajú do Ríma". Veže kostolov sa umlčia a vrátia sa až na Bielu sobotu.
Popri cirkevných tradíciách k Veľkej noci sa viažu aj ľudové zvyky. "Vo viacerých regiónoch na Zelený štvrtok spália, alebo bijú Piláta. Vtedy v kostole udierajú nohami alebo rukami do lavíc," priblížila Méryová s tým, že existoval aj taký zvyk, na základe ktorého sa mladí ľudia zišli na najvyššom kopci dediny a tam spálili Piláta. Bavili sa celú noc. Nadránom išli k potoku a poumývali sa.
"Tento zvyk žil takmer na celom našom území. Toto veľkopiatkové umývanie znamenalo, že budú zdraví a prúd vody odnesie ich choroby. Pri potoku sa modlili aj pre tých, ktorí sa utopili vo vode. "V niektorých obciach si aj hlavu umyli. Z vody si brali aj domov, vysvätili celý dom, vrátane hospodárskych budov a okolie. To ich malo chrániť pred zlým počasím," podotkla. Stalo sa, že do potoka brali aj dobytok, aby sa očistili. Pripomenula, že menej známe sú zvyky, keď dievčatá si pod vŕbou česali vlasy, aby boli také dlhé ako konáre stromu. Inde sa na Veľký piatok chodilo potichu. Nikto s nikým sa nemohol rozprávať.
K sviatku sa viaže aj čistenie studní a potokov, aby voda bola zdravá. "S veľkopiatkovou vodou sa aj oči čistili. Takmer počas celého dňa sa ženy modlili a spievali v kostole," objasnila etnologička.
Podľa jej ďalších slov pozoruhodné tradície boli na okolí Nitry, tam chodili hľadať Ježiša. Zastavili sa pri každej kaplnke, kríži alebo soche svätých a spievali. Na Veľký piatok urobili hrob Ježiša a v sobotu chodili tam aj s deťmi. "Existovalo príslovie, že na Vianoce koláče, na Veľkú noc chleba a na Turice čo zostane," uviedla.
V sobotu sa pripravovali ľudia na nedeľňajší sviatok. "Ženy varili huspeninu, šunku, že vraj z tej vody, ktorú deň predtým zobrali z potoka. Chlapi vyčistili maštaľ a pripravili žrádlo pre dobytok. Potom sa pripravovali na vzkriesenie, ktoré sa konalo vo večerných hodinách," opísala priebeh udalostí a poznamenala, že na vzkriesení sa zúčastnila celá rodina, ostali doma len chorí. Na južnom Slovensku bolo zvykom, že deťom ak sa kúpilo oblečenie, tak to dostali na Veľkú noc. V obciach kde nosili kroj si obliekli najkrajšie šaty.
