BRATISLAVA - Veľká noc je udalosť s veľkým významom nielen v cirkevnom roku, ale aj v ľudovom zvykosloví. Svedčí o tom množstvo zvykov z rôznych regiónov Slovenska. Ako agentúru SITA informoval Juraj Vedej z Ústredia ľudovej umeleckej výroby (ÚĽUV), mnohé zvyky sa uchovali ešte z predkresťanských čias a s príchodom kresťanstva sa v priebehu storočí modifikovali.
"Zaujímavý zvyk bol napríklad v povodí Bebravy, kde mládenci na Zelený štvrtok vybrali mravenisko a v nestráženej chvíli mravce vysypali do pitvora alebo izby. Cieľom tohto šibalstva bolo priniesť do domu prísľub šťastia a bohatstva. Na Veľký piatok by vám zas deväť z desiatich prababičiek odporučilo sa ostrihať, aby vám potom vlasy celý rok rýchlo rástli. Nuž a aby ste boli celý rok bystrí a zdraví, treba si na Bielu sobotu počas večerného zvonenia umyť tvár". Najznámejším zvykom veľkonočných sviatkov je však zdobenie kraslíc.
Ako ďalej pripomína ÚĽUV v tlačovej správe k veľkonočným zvykom, prvé maľované vajíčka sa našli v päťtisíc rokov starých pohrebiskách, a na našom území v hroboch približne zo 7. storočia. Vajce bolo symbolom života a plodnosti. Ornamentom, ktorými sa vajíčka zdobili, sa často pripisovala magická moc.
Na vidieku kraslicami odmeňovali dievčatá mládencov, ktorí ich na Veľkonočný pondelok prišli vyoblievať alebo vyšibať. Napriek tomu, že deti v súčasnosti uprednostňujú za šibačku skôr sladkosti a peniaze, výroba kraslíc na Slovensku nezaniká. ÚĽUV zdokumentoval na Slovensku až desať rôznych pôvodných techník zdobenia kraslíc.
Najstaršou technikou je farbenie bez výzdoby, kedy sa vajíčko zdobí len jednou farbou, väčšinou červenou alebo hnedou. Kedysi sa farby používali len z prírodných zdrojov, napríklad odvar z cibuľových šúp (žltá), kôry slivky (hnedá), mladej trávy (zelená), dubovej kôry (čierna) či zo šťavy z čučoriedok (modrá). Vajíčko sa do odvaru ponorí na asi 20 minút.
Od dĺžky ponorenia pritom závisí sýtosť farby. Aby sa farba lepšie na vajíčko chytila pridáva sa do nej pár kvapiek octu alebo lúhu. Toto zdobenie bolo kedysi najčastejšie na Kysuciach, Orave, Liptove, Záhorí a v mestách. Šikovnejší môžu vyskúšať náročnejšie techniky. Jednou z nich je reliéfne voskovanie, technika rozšírená na východnom Slovensku.
"Pred zdobením sfarbite pripálením vosk, ideálne včelí, na hnedo. Ak chcete inú farbu, môžete použiť tehlový prach či sadze. Sfarbený a rozpustený vosk potom na vajíčko nanesiete trubičkou alebo špendlíkom," radí Juraj Vedej z ÚĽUV-u. Na západnom Slovensku zas dominuje technika zdobenia kraslíc leptaním. Spočíva v chemickom odkrývaní pôvodnej farby škrupiny. Kraslice sa zvyčajne farbili načerveno a leptaním octom či vodou z kyslej kapusty sa dosiahol biely ornament. Medzi najrozšírenejšie techniky zdobenia kraslíc na Slovensku patrí batikovanie, ktorým možno ozdobiť vajíčko až ôsmimi farbami.
"Táto technika v sebe kombinuje prvky farbenia a aj voskovania. Batikované vajíčko je farbené vo viacerých vrstvách farbami od bielej až po najtmavšiu. Vajíčko sa zafarbí, navoskuje a následne prefarbí tmavšou farbou. Vosk potom odstránime handričkou. Výsledný ornament je potom negatívny," píše sa v tlačovej správe z ÚĽUV-u. Známe sú aj techniky vyškrabovania vzorov na zafarbenom vajíčku nožom, pilníkom, žiletkou, alebo ihlou. Vajíčka sa pri použití tejto techniky zvyčajne farbia na čiernu, červenú či modrú farbu.
Zaujímavosťou je, že v okolí Popradu pridávali krasličiarky do vyškrabávaných vzorov aj veršíky, ako napríklad: "Oblej ma šuhajko, veď je voda na to, ja ti dám vajíčko veľkonočné zato." Táto technika bola okrem Popradu rozšírená aj na strednom Považí. Jednou z novších techník je technika oblepovania.
Na území dnešného Slovenska sa objavila až koncom 19. storočia. V okolí Bratislavy, Trenčína a na Záhorí sa zdobilo sietinou - dužinou močiarnej trávy, ktorá mohla byť biela alebo zafarbená. Aby sietina držala, používali naše staré matere riedke cesto alebo škrob. Oblepovať sa zvyklo aj slamou a vo Vajnoroch sa pracovníkom ÚĽUV-u podarilo zdokumentovať aj oblepovanie farebnou vlnou.
Zaujímavou, no súčasne aj náročnou technikou je zdobenie odrôtovaním, ktorým sa zvykli kraslice zdobiť v okolí Popradu. Okúvanie kraslíc bola technika, ktorou sa v regiónoch Hont a Gemer pretekali mladí kováči v zručnosti. Kraslice ale neboli vždy len z vajíčok. V regiónoch, kde boli sklárne sú známe i sklenené kraslice, ktoré zas bývali dôkazom majstrovstva sklárskych učňov. V severnejších oblastiach Slovenska sa vyrábali aj drevené kraslice.
ÚĽUV v rámci kurzov viacerých remesiel ponúka aj zdobenie kraslíc. Priaznivcom zdobenia kraslíc prináša tiež výstavu kraslíc v Thurzovom dome v Banskej Bystrici. Stredoslovenské múzeum v Banskej Bystrici tu spolu s Ústredím ľudovej umeleckej výroby vystavuje viac ako 700 kusov najrôznejších kraslíc z celého Slovenska. Výstava je otvorená do 27. apríla denne, okrem pondelka, počas pracovných dní od 9:00 do 17:00 a cez víkend 13:00 do 17:00.
