BRATISLAVA - Slovenským deťom sa pravdepodobne predĺži povinná školská dochádzka z desiatich na jedenásť rokov. Ministerstvo školstva totiž predložilo návrh, aby minimálne posledný ročník v materskej škole (MŠ) absolvovali všetky deti a lepšie sa tak pripravili na základné školy.
Škôlky však v súčasnosti financujú mestá a obce a podľa ich zástupcov môže predĺženie povinnej dochádzky priniesť viaceré problémy. Komplikácie očakávajú aj riaditeľky MŠ.
Ministerstvo zatiaľ ponúklo štyri varianty, ako by sa škôlky mohli stať pre deti povinné. Najväčšou zmenou by podľa materiálu ministerstva bolo, ak by sa financovanie materských škôl znovu prenieslo z obcí a miest na ministerstvo školstva. Samosprávam by sa tak znížil príspevok z výnosu z daní fyzických osôb, ktorý tvorí značnú časť ich príjmov, asi 3,5 miliardy korún, a v kompetencii by ich malo ministerstvo školstva.
Ďalšou možnosťou je, že by škôlky ostali jednou z takzvaných originálnych kompetencií obcí, ale všetky náklady na povinný posledný ročník materskej školy by preplácalo ministerstvo školstva. Štát by v takomto prípade uhrádzal aj poplatky, ktoré v škôlkach v súčasnosti platia rodičia. Ide podľa ministerstva školstva maximálne o 380 korún mesačne, pričom do tejto sumy nie sú zarátané približne 600 až 700 korunové poplatky za stravu. Celkové náklady pri tejto alternatíve by dosiahli úroveň 1,3 miliardy korún, pričom opäť by o ne prišli vo svojich rozpočtoch samosprávy a rozhodovalo by o nich ministerstvo školstva.
Princípom tretieho variantu je, že ministerstvo školstva by preplácalo len mzdy učiteľov materských škôl a náklady na prevádzku by naďalej hradili samosprávy. Vlani si mzdy učiteliek škôlok vyžiadali takmer tri miliardy korún. Poslednou možnosťou je, že posledný ročník škôlky by povinný nebol. Ministerstvo by však uhrádzalo rodičom, ktorí dieťa materskej škole zveria, mesačné poplatky. Náklady štátu by tak boli asi 263 miliónov korún.
Zámerom ministerstva školstva je zvýšiť vzdelanostnú úroveň detí zo sociálne slabšieho prostredia či rómskych osád. Tie majú totiž ťažkosti so zvykaním si na školský režim a zaostávajú v učení za ostatnými žiakmi.
Zástupcovia Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) však upozornili, že materské školy nie sú v každej obci, a preto asi budú musieť časť detí voziť autobusy. "Vzhľadom na nízky vek detí a nedostatok autobusových spojov to môže byť problém. O všetkom budeme s ministerstvom ešte len rokovať," povedal dnes ČTK predseda ZMOS Michal Sýkora.
Pripomenul aj súčasné spory samospráv s ministerstvom školstva a financií, ktoré sú výsledkom presunu súkromných a cirkevných materských škôl a ďalších školských zariadení pod obce, mestá a samosprávne kraje. Tie ich musia od januára financovať z vlastných rozpočtov, ale od štátu na nové povinnosti nedostali zatiaľ žiadne dodatočné peniaze.
Riaditeľky oslovených materských škôl by síce povinný posledný ročník škôlky privítali, ale presadiť zmeny bude podľa nich zložité. "Ide napríklad o oblasť hygieny. Napríklad deti z rómskych osád budú potrebovať určite väčšiu opateru, pretože inak by sa do tried mohli dostať rôzne nákazy," povedala riaditeľka jednej z materských škôl vo východoslovenskej Gelnici, kde sa nachádza najviac rómskych osád. "Pre deti by to však bolo prínosom, pretože na prechod do základnej školy budú lepšie pripravené," myslí si Eva Malajterová z materskej školy vo Veľkom Šariši.
O definitívnej verzii riešenia by mala rozhodnúť vláda. Ak sa s jednou z variant stotožní, zmeny v škôlkach by mali nastať v nasledujúcom školskom roku.
Ministerstvo zatiaľ ponúklo štyri varianty, ako by sa škôlky mohli stať pre deti povinné. Najväčšou zmenou by podľa materiálu ministerstva bolo, ak by sa financovanie materských škôl znovu prenieslo z obcí a miest na ministerstvo školstva. Samosprávam by sa tak znížil príspevok z výnosu z daní fyzických osôb, ktorý tvorí značnú časť ich príjmov, asi 3,5 miliardy korún, a v kompetencii by ich malo ministerstvo školstva.
Ďalšou možnosťou je, že by škôlky ostali jednou z takzvaných originálnych kompetencií obcí, ale všetky náklady na povinný posledný ročník materskej školy by preplácalo ministerstvo školstva. Štát by v takomto prípade uhrádzal aj poplatky, ktoré v škôlkach v súčasnosti platia rodičia. Ide podľa ministerstva školstva maximálne o 380 korún mesačne, pričom do tejto sumy nie sú zarátané približne 600 až 700 korunové poplatky za stravu. Celkové náklady pri tejto alternatíve by dosiahli úroveň 1,3 miliardy korún, pričom opäť by o ne prišli vo svojich rozpočtoch samosprávy a rozhodovalo by o nich ministerstvo školstva.
Princípom tretieho variantu je, že ministerstvo školstva by preplácalo len mzdy učiteľov materských škôl a náklady na prevádzku by naďalej hradili samosprávy. Vlani si mzdy učiteliek škôlok vyžiadali takmer tri miliardy korún. Poslednou možnosťou je, že posledný ročník škôlky by povinný nebol. Ministerstvo by však uhrádzalo rodičom, ktorí dieťa materskej škole zveria, mesačné poplatky. Náklady štátu by tak boli asi 263 miliónov korún.
Zámerom ministerstva školstva je zvýšiť vzdelanostnú úroveň detí zo sociálne slabšieho prostredia či rómskych osád. Tie majú totiž ťažkosti so zvykaním si na školský režim a zaostávajú v učení za ostatnými žiakmi.
Zástupcovia Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) však upozornili, že materské školy nie sú v každej obci, a preto asi budú musieť časť detí voziť autobusy. "Vzhľadom na nízky vek detí a nedostatok autobusových spojov to môže byť problém. O všetkom budeme s ministerstvom ešte len rokovať," povedal dnes ČTK predseda ZMOS Michal Sýkora.
Pripomenul aj súčasné spory samospráv s ministerstvom školstva a financií, ktoré sú výsledkom presunu súkromných a cirkevných materských škôl a ďalších školských zariadení pod obce, mestá a samosprávne kraje. Tie ich musia od januára financovať z vlastných rozpočtov, ale od štátu na nové povinnosti nedostali zatiaľ žiadne dodatočné peniaze.
Riaditeľky oslovených materských škôl by síce povinný posledný ročník škôlky privítali, ale presadiť zmeny bude podľa nich zložité. "Ide napríklad o oblasť hygieny. Napríklad deti z rómskych osád budú potrebovať určite väčšiu opateru, pretože inak by sa do tried mohli dostať rôzne nákazy," povedala riaditeľka jednej z materských škôl vo východoslovenskej Gelnici, kde sa nachádza najviac rómskych osád. "Pre deti by to však bolo prínosom, pretože na prechod do základnej školy budú lepšie pripravené," myslí si Eva Malajterová z materskej školy vo Veľkom Šariši.
O definitívnej verzii riešenia by mala rozhodnúť vláda. Ak sa s jednou z variant stotožní, zmeny v škôlkach by mali nastať v nasledujúcom školskom roku.
