BRATISLAVA - Slovenskí vojaci už začali opúšťať Irak. Prvá časť jednotky aj s vojenskou technikou sa presunula do susedného Kuvajtu.
Väčšina z 110-člennej jednotky sa vráti na Slovensko do konca februára a v Iraku ostanú len jedenásti dôstojníci. Novinárom to dnes povedal minister obrany František Kašický.
Slovensko ponechá v krajine aj dve súpravy odmínovacích kompletov Božena, dodal minister. Okrem toho iracká strana prejavila záujem o zabezpečenie výcviku pri obsluhe týchto zariadení. Zatiaľ však nie je jasné, či slovenská vláda pošle do Iraku inštruktorov. "Toto je predmetom už ďalších konzultácií," povedal minister. Nie je vylúčené, že Slovensko poskytne Iraku aj ďalší prebytočný vojenský materiál. Už skôr armáda darovala irackým silám tankové náboje. O stiahnutí jednotky z Iraku rozhodla nová vláda Roberta Fica vlani v októbri.
Slovenský kontingent pôsobil v poľskom sektore a do Kuvajtu sa presúva z tábora Echo, ktorý sa nachádza pri irackom meste Díváníja južne od Bagdadu. "Prvá časť našej jednotky vrátane techniky už je mimo základného tábora Echo a nachádza sa na území Kuvajtu," povedal Kašický. Bližšie podrobnosti o presnom termíne a spôsobe odchodu vojakov ministerstvo nechce z bezpečnostných dôvodov zverejňovať. V Kuvajte budú vojaci čistiť a dezinfikovať zbrane i techniku a pripravovať ju na prevoz na Slovensko.
"Cieľom je jednoducho už nevystavovať našich vojakov žiadnemu akútnemu alebo priamemu nebezpečenstvu v tábore Echo a zároveň vytvoriť priestor na to, aby v Kuvajte mohlo dôjsť k príprave techniky a osôb," povedal minister.
Stiahnutie vojakov si podľa skorších vyjadrení ministra vyžiada 32 miliónov korún. Ročné náklady na ženijnú jednotku predstavovali podľa neho asi 270 miliónov korún.
Slovenskí ženisti pôsobili v krajine od leta 2003, ich úlohou bola najmä likvidácia mín a nevybuchnutej munície, neskôr dostali mandát aj na výcvik irackých bezpečnostných síl. Slovensko stratilo v operácii Iracká sloboda aj štyroch vojakov.
Stiahnutie vojakov z Iraku presadzoval najmä Ficov Smer, ktorý ešte pred voľbami tvrdil, že vojakov by mali odsunúť okamžite po vymenovaní novej vlády. Za odsun bola aj koaličná SNS. Najmenšia vládna strana ĽS-HZDS Vladimíra Mečiara sa naopak stavala k stiahnutiu skôr odmietavo.
Slovensko ponechá v krajine aj dve súpravy odmínovacích kompletov Božena, dodal minister. Okrem toho iracká strana prejavila záujem o zabezpečenie výcviku pri obsluhe týchto zariadení. Zatiaľ však nie je jasné, či slovenská vláda pošle do Iraku inštruktorov. "Toto je predmetom už ďalších konzultácií," povedal minister. Nie je vylúčené, že Slovensko poskytne Iraku aj ďalší prebytočný vojenský materiál. Už skôr armáda darovala irackým silám tankové náboje. O stiahnutí jednotky z Iraku rozhodla nová vláda Roberta Fica vlani v októbri.
Slovenský kontingent pôsobil v poľskom sektore a do Kuvajtu sa presúva z tábora Echo, ktorý sa nachádza pri irackom meste Díváníja južne od Bagdadu. "Prvá časť našej jednotky vrátane techniky už je mimo základného tábora Echo a nachádza sa na území Kuvajtu," povedal Kašický. Bližšie podrobnosti o presnom termíne a spôsobe odchodu vojakov ministerstvo nechce z bezpečnostných dôvodov zverejňovať. V Kuvajte budú vojaci čistiť a dezinfikovať zbrane i techniku a pripravovať ju na prevoz na Slovensko.
"Cieľom je jednoducho už nevystavovať našich vojakov žiadnemu akútnemu alebo priamemu nebezpečenstvu v tábore Echo a zároveň vytvoriť priestor na to, aby v Kuvajte mohlo dôjsť k príprave techniky a osôb," povedal minister.
Stiahnutie vojakov si podľa skorších vyjadrení ministra vyžiada 32 miliónov korún. Ročné náklady na ženijnú jednotku predstavovali podľa neho asi 270 miliónov korún.
Slovenskí ženisti pôsobili v krajine od leta 2003, ich úlohou bola najmä likvidácia mín a nevybuchnutej munície, neskôr dostali mandát aj na výcvik irackých bezpečnostných síl. Slovensko stratilo v operácii Iracká sloboda aj štyroch vojakov.
Stiahnutie vojakov z Iraku presadzoval najmä Ficov Smer, ktorý ešte pred voľbami tvrdil, že vojakov by mali odsunúť okamžite po vymenovaní novej vlády. Za odsun bola aj koaličná SNS. Najmenšia vládna strana ĽS-HZDS Vladimíra Mečiara sa naopak stavala k stiahnutiu skôr odmietavo.
