BRATISLAVA - Vlaňajšok sa niesol v znamení mnohých potravinových škandálov, ktoré aj Slovákov zneistili v tom, aký tovar sa vlastne dostáva na pulty predajní. Riaditeľka Potravinovej komory Slovenska Jarmila Halgašová dokonca hovorí o čiernom roku, kedy došlo k určitej strate dôvery spotrebiteľov v celý potravinový reťazec. Podľa nej však ide v dnešnej dobe o paradox, keďže v súčasnosti sa vyrábajú potraviny bezpečnejšie ako nikdy predtým.
„Potravinová bezpečnosť, kvalita potravín a záujmy spotrebiteľov ako celok sú vždy v centre pozornosti výrobcov potravín. História či už ďaleká alebo nedávna však dokazuje, že potravinovým škandálom sa nedá úplne vyhnúť zrejme nikdy. Nie je všetky potravinové škandály vypuknú úmyselne. Určite máme v pamäti nemecké klíčky nakazené patogénnymi mikroorganizmami, ktoré síce, žiaľ, spôsobili smrť viac ako 30 spotrebiteľom, avšak tento problém nevznikol úmyselne. Iná situácia je však v prípade úmyselného porušenia legislatívy, kvality a bezpečnosti potravín, ktorého hlavným cieľom je neoprávnený finančný zisk," hovorí o problematike potravinových škandálov riaditeľka PKS.
Podľa nej európska legislatíva doteraz nevymedzila vo svojich právnych normách pojem „potravinový podvod“ a zameriava sa len na potravinovú bezpečnosť alebo na uvádzanie spotrebiteľa do omylu. Z tohto dôvodu ani nie je možné určiť presný rozsah potravinových podvodov v rámci členských štátov EÚ. Hlavnými charakteristikami potravinového podvodu sú jednak úmyselné porušenie alebo nedodržanie potravinového práva, jednak úmyselné zavádzanie spotrebiteľa, samozrejme z dôvodu neoprávneného finančného zisku. Medzi najčastejšie potravinové podvody možno zaradiť falšovanie, nahrádzanie, manipuláciu alebo napodobovanie. K najviac ohrozeným kategóriám podvodmi v rámci EÚ patria ryby, olivový olej, biopotraviny, mlieko, mäso, obilniny, med, káva, čaj, víno, ale aj koreniny (napríklad šafran).
V minulom roku sme boli svedkami takých potravinových podvodov, ako napríklad metanol v liehovinách, cestárska soľ v trvanlivom pečive, predaj bežných vajec ako biovajcia, pridávanie mäsa uhynutých zvierat do mäsových výrobkov, falšovanie bravčového mäsa na hovädzie, uvádzanie konského mäsa s fenylbutazónom na konzumáciu spotrebiteľmi, či škandál zámeny hovädzieho mäsa za konské.
"Tieto prípady potravinových podvodov sa prejavili negatívne na dôvere spotrebiteľov v potraviny a v celý potravinový reťazec, čo však v dnešnej dobe považujem za paradox. V súčasnosti sa vyrábajú potraviny bezpečnejšie ako nikdy pred tým, avšak dôvera spotrebiteľov v ich kvalitu a bezpečnosť je mimoriadne nízka. Pravdepodobnosť, že bežný občan EÚ zomrie v dôsledku chrípky ako v dôsledku nebezpečných potravín je až 260-krát vyššia. Napriek tomu však až jedna tretina spotrebiteľov nedôveruje informáciám poskytnutých v označení potravín," uviedla Halgašová, ktorá za hlavnú motiváciu k podvodom považuje predovšetkým pokušenie finančného zisku, ktoré sa zrejme nedokáže úplne eliminovať.
Podľa nej však k nepriaznivému vývoju na trhu s potravinami prispela aj svetová hospodárska kríza. Pri tlaku obchodu na udržanie spotrebiteľských cien, sú dodávatelia nútení hľadať iné riešenia. Pri zmene dodávateľov surovín v záujme zníženia cien, spracovatelia mohli opustiť svojich osvedčených a tradičných partnerov. Kto však garantuje, že nový a neznámy podnikateľ nepodľahol už spomenutému pokušeniu? Zodpovednosť je však stále na výrobcovi potravín, ktorému aj pri kontrole môže uniknúť sfalšovaná surovina.
Kvalitu a bezpečnosť potravín na trhu kontrolujú inšpektori úradnej kontroly. "Samozrejme, že všetky členské štáty EÚ sa musia prispôsobiť jednotným pravidlám. Avšak plány úradnej kontroly sme na Slovensku mali zavedené dávno pred vstupom do EÚ. Rovnako by som chcela zdôrazniť, že výrobcovia potravín so sídlom na Slovensku sú kontrolovaní pravidelne. Početnosť kontrol v jednom potravinárskom podniku nezávisí len od veľkosti, ale najmä od toho, do akej miery v predchádzajúcom období boli dodržiavané predpisy. Inšpekcie v potravinárskych podnikoch sú vykonávané na jednej strane v súlade s plánom, na strane druhej sú však vopred neohlásené a nezávislé, resp. aj po pracovnom čase. Chcem tým povedať, že na Slovensku nie je vytvorený priestor pre nadobudnutie presvedčenia o tom, že je nízke riziko prichytenia, čo by mohlo nekalých podnikateľov motivovať k podvodom," tvrdí riaditeľka PKS s tým, že naša národná legislatíva v oblasti potravín je v mnohých ohľadoch prísnejšia ako legislatíva EÚ, čo vytára priaznivé predpoklady pre domácu produkciu potravín s vyššími kvalitatívnymi štandardami ako je v štátoch EÚ bežné.
Vzniknutou situáciou sa začal zaoberať aj Európsky parlament, ktorý vydal správu o potravinovej kríze a podvodoch v potravinovom reťazci. "Opatrenia, ktoré na základe odporúčaní Európskeho parlamentu prijme Komisia, určite nebudú lacné. Je na škodu, že občania sa musia skladať na nekalých „podnikateľov“, ktorí sa chcú obohacovať na úkor bezpečnosti a kvality potravín, a tým aj na úkor zdravia spotrebiteľa. Na strane druhej, ak však opatrenia budú dostatočne efektívne verím, že sa čierny rok 2013 nezopakuje," dodala Halgašová a spotrebiteľom odporúča, aby sa zamysleli a porovnali čas, ktorý venujú výberu pred kúpou práčky alebo televízora a čas, ktorý venujú pred kúpou potraviny. Pretože pozornosť a čas, ktoré venujeme kúpe potravín, venujeme svojmu zdraviu, ktoré nám nevráti ani práčka ani televízor.
