BRATISLAVA - Vedenie Bratislavy na verejnej prezentácii v pondelok 20. januára predstavilo závery štúdie o dopravnom riešení nábrežia Dunaja. Podľa záverov dopravnej štúdie zúženie pruhov na Rázusovom nábreží a svetelná križovatka s odbočením na Mostovú ulicu spôsobujú kolóny.
Štúdia pritom navrhuje pridať nový jazdný pruh na Rázusovom nábreží a zákaz odbočenia vľavo na Kúpeľnú ulicu. Podľa autora dopravnej štúdie Petra Schlossera je pri plánovaní budúceho riešenia potrebné zohľadniť aj požiadavky na dopravu, ktoré vzniknú po uskutočnení plánovaných investícií na nábreží. Hlavná architektka Ingrid Konrad však pripomenula, že alternatíva nového pruhu na nábreží je najdrahšia.
"Osobne by som sa neodvážila už dnes zvyšovať kapacitu tejto križovatky pre stav, ktorý má nastať niekedy v budúcnosti," povedala Konrad v súvislosti s intenzívnejšou dopravou pri plánovaných investíciách Zuckermandel a Vydrica. Riaditeľ kancelárie primátora Ľubomír Andrassy pripomenul, že štúdia s možnými pohľadmi nie je definitívnym riešením, a mesto ešte o ničom rozhodlo.
Ingrid Konrad tiež zdôraznila, že nábrežie je úzke a vzácne. Podobné návrhy rozširovania ciest by podľa hlavnej architektky mali posúdiť aj z pohľadu chodca, ktorý by musel prejsť cez šesť jazdných pruhov. Ako sa tiež vyjadrila, z verejného priestoru by zmizli tri metre šírky nábrežia, navyše verejný priestor pri významných budovách, ako napríklad budove Slovenskej národnej galérie, by mali zbaviť osobnej automobilovej dopravy.
Podľa Tomáša Peciara z Cyklokoalície všetky scenáre dopravnej štúdie ukázali iba ako dostať viac dopravy do centra mesta. "Scenáre neriešili ani chodcov, ani cyklistov. Vybudovanie ďalšieho pruhu by zároveň zabralo mestskú zeleň," poznamenal Peciar, podľa ktorého je scenár s vytvorením nového jazdného pruhu na Rázusovom nábreží pre Cyklokoalíciu neprípustný. Ako uviedol Schlosser, cieľom štúdie bolo hľadať nové dopravné riešenia a zistiť, koľko automobilov jazdí zbytočne cez Mostovú ulicu, posúdiť riešenie Rázusovho nábrežia, preveriť možnosť prejazdu automobilov aj cez Hviezdoslavovo námestie či cez Paulínyho ulicu.
"Posudzovali sme dopravu od mostu Lafranconi až po križovatku na Šafárikovom námestí a zistili sme, že máme jeden hlavný problém, a tým je križovatka na Mostovej. Hľadali sme teda možnosti odklonenia dopravy. Nič sme však nenariadili, je to iba scenár. Rozhodnúť musí magistrát," povedal Schlosser, podľa ktorého je v hre aj scenár bez vybudovania nového pruhu na Rázusovom nábreží so zákazom odbočenia vľavo na Mostovú a Kúpeľnú ulicu.
Ako uviedol Schlosser, výhodou pridania nového pruhu na nábreží by bolo zvýšenie priepustnosti smerom na Šafárikovo námestie a dopravné odľahčenie na Kúpeľnej ulici. Naopak, nevýhodou je možnosť vjazdu do Kúpeľnej len v smere od Šafárikovho námestia, záber troch metrov šírky trávnika pri kaviarni Propeler a ide tiež o najnákladnejšiu alternatívu.
Na diskusii vystúpil aj Matej Vagač z iniciatívy Bratislava otvorene, podľa ktorého magistrát rieši potreby developerov a nie priority mesta a potreby verejnosti, ako napríklad preferenciu MHD, cyklistický a peší pohyb či kvalitu verejných priestorov a zelene. Vagač pripomenul, že riešenie dopravy na nábreží kladie nároky aj na zabratie zelene, pričom promenáda je obľúbeným miestom chodcov a cyklistov.
Podľa Vagača sú problémom aj požiadavky ambasády USA, ktorá sa obklopila dvoma ulicami, a tie sú tak nepriepustné. "Mesto nemá jasnú koncepciu a namiesto toho parciálne vydáva povolenia, ktoré sú proti strategickým cieľom. Mesto nezisťuje potreby občanov, iba potreby developerov," myslí si Vagač.
Primátor Bratislavy Milan Ftáčnik na záver verejnej diskusie povedal, že rozširovať kapacitu pre automobilovú dopravu by znamenalo "privolanie" ďalších automobilov. "Ideálna by bola pešia zóna na Mostovej a vjazd do podzemných garáží cez Rigeleho. Niektoré obmedzenia nám však komplikujú situáciu s riešením," povedal Ftáčnik, podľa ktorého výsledky štúdie, ktorú vypracoval súkromný investor, začali diskusiu, ktorá však ešte neskončila. "Musíme sa pozrieť na ten priestor širšie aj z urbanistického pohľadu a zvažovať, čo tu môžeme a čo nemôžeme urobiť," dodal Ftáčnik.
K vypracovaniu odbornej dokumentácie zaviazala samospráva investorov River Park II., Vydrica a Zuckermandel, ktorí pripravujú projekty v úseku od mosta Lafranconi po Šafárikovo námestie. Predstaviteľ dopravnej štúdie Schlosser povedal, že pracovali so vstupnými údajmi podľa územného plánu, ktorý definuje využiteľnosť územia a určuje pri výstavbe projektov Zuckermandel, Vydrica a River Park II. najviac 2 630 parkovacích miest.
