Malý Jožko je maznáčik rodiny.
ONDREJOVCE - Prišiel na svet v zúriacej fujavici, ale prvý rôčik privítal v jarnom počasí. Jožko Karvai (1) z Ondrejoviec (okres Levice) sa mame Nadi (28) narodil pred rokom doma pri telefonickej asistencii lekárky.
Sanitka, ktorá k pôrodu vyštartovala, totiž zapadla v snehovom záveji. Nad týmto „núdzovým“ pôrodom žasli aj Angličania, ktorým príbeh vyrozprával na služobnej ceste Jožkov otec Jozef (29).
Keď Naďu pochytili o druhej popoludní pôrodné bolesti, príbuzní okamžite zavolali
sanitku z Levíc. Tá však počas krkolomnej jazdy do 15 km vzdialenej obce,
navyše odrezanej od sveta, uviazla v snehovej kalamite. Karvaiovci preto napochytro oslovili dve zdravotníčky, ktoré bývajú v obci. Cez mobil sa
spojili s lekárkou v pôrodnici a tá im telefonicky radila, čo majú pri pôrode robiť. Kým ku Karvaiovcom okolo pol šiestej konečne dorazila sanitka, ktorú
medzitým vyslobodili zo záveja, Jožko už bol na svete. Doktorka Klaudia Zuzčáková, ktorá dieťa „odrodila“ napriek ťažkostiam, lebo telefonické
spojenie sa často preruš ovalo, pokladá za veľké šťastie, že prišlo na svet v poriadku. Za 14 rokov praxe sa s takým prípadom nestretla.
Karvaiovci dnes spomínajú na pôrod s úsmevom. „Mali sme stres a na uviazanie pupočnej šnúry sme rýchlo nenašli nič lepšie ako šnúrku z kapucne dcérkinho medvedíka, no s odstupom času mám aj tak pocit, že pôrod doma bol príjemnejší ako v nemocnici medzi cudzími,“ hovorí Naďa, ktorá má aj staršiu dcéru Timeu (7). Asistenciu pri pôrode považuje za skvelú skúsenosť aj Dodkov otec Jozef. „Keď som o okolnos tiach pôrodu rozprával anglickým kolegom na služobnej ceste, len otvárali ústa od prekvapenia,“ smeje sa. Jožkovi už narástli štyri zúbky, ako polročný začal sedieť a pomaly začína rozprávať. Najviac má rád dedka.
Karvaiovci dnes spomínajú na pôrod s úsmevom. „Mali sme stres a na uviazanie pupočnej šnúry sme rýchlo nenašli nič lepšie ako šnúrku z kapucne dcérkinho medvedíka, no s odstupom času mám aj tak pocit, že pôrod doma bol príjemnejší ako v nemocnici medzi cudzími,“ hovorí Naďa, ktorá má aj staršiu dcéru Timeu (7). Asistenciu pri pôrode považuje za skvelú skúsenosť aj Dodkov otec Jozef. „Keď som o okolnos tiach pôrodu rozprával anglickým kolegom na služobnej ceste, len otvárali ústa od prekvapenia,“ smeje sa. Jožkovi už narástli štyri zúbky, ako polročný začal sedieť a pomaly začína rozprávať. Najviac má rád dedka.
