BRATISLAVA S jedným z najväčších osobností spoločenského, ale predovšetkým duchovného života Antonom Srholcom sme sa rozprávali o blížiacich sa najväčších kresťanských sviatkoch - Vianociach. Ako ich prežíva a čo pre neho znamenajú? Vieme ešte čo sú Vianoce, alebo nám ich podstata uniká? Ako trávi Štedrý deň kňaz Anton Srholec a čo odkazuje čitateľom portálu topky.sk?
O pár dní máme opäť Vianoce. Tešíte sa na tohtoročné sviatky?
- Veľmi sa teším. Na Vianoce v sebe kriesim svoje šťastné, odstupom veku zjasnené detstvo.
Na čo z detstva najradšej spomínate?
- Detské Vianoce... Plné očakávania, poézie a sentimentality. Zaujímavé, že vtedy sme boli bližšie k podstate. K Ježišovi. Deti vedia viac.
Čo pre vás Vianoce znamenajú?
- Ježiš je symbolom Života, ktorý, ak ho Boh chráni, nezničí ani špina, zima a násilie.
Ako strávite blížiace sa Vianoce?
- Teším sa na tohoročné dlhé Vianoce. Užijem si ticha, pohody, muziky, dobrého jedla a najbližších priateľov.
Muziky? Budete počúvať alebo si aj zatancujete?
- Vianočná muzika je na počúvanie. Sýti dušu. Tancuje sa až vo fašiang.
Skúste nám opísať, ako vyzerá vaša štedrá večera?
- Aby som si užil štedrú večeru, slávim ju dva razy. So svojou veľkou rodinou prežívame pri bohatom stole priateľstvo, účasť na živote a spoluprácu, ako to žijeme po celý rok a so sestrou Ritou slávnostnú večeru, ktorá sa podobá tej Pánovej večeri, keď sa lámal chlieb a dobrovoľne sa kládol život za priateľov. Posvätné a centrálne slovo je Život, o ktorý sa delíme.
Sestra pripravuje jedlo a Vy zdobíte stromček? Alebo jej aj pomáhate v kuchyni s prípravou jedla?
- Tie veci robí kuchárka, sestra a niektorí dobrovoľníci. Ja mám čas na osobné rozhovory s chlapmi, chodím po izbách ako Marek po pekle a kriesim spomienky, ktoré ako v archeológii, by mohli byť základom nového smerovania. Je to namáhavý proces.
S kým prežívate prvú hostinu počas Štedrého dňa?
- Prvá oslava Vianoc je v našej veľkej rodine, kde sa s tridsiatimi ľuďmi po celý rok delíme o všetko, čo máme a je dôvod na oslavu. Tam dostaneme aj dary.
Spomeniete si, aký najkrajší darček ste dostali od Ježiška, ktorý Vám zostal dodnes v pamäti?
- Neviem, kde sa moji „nepodarení“ synovia dozvedeli, že rád čítam Halíka a už po dva roky mi darujú jeho vždy novú knihu.
Každý prežíva v týchto dňoch predvianočné stresy. Nakupujú sa darčeky, jedlo. Nestáva sa z Vianoc komerčná záležitosť, míňanie peňazí, prejedanie a neuniká nám podstata?
- Odchádzajú nám starí ľudia, ktorí vedeli oslavovať aj skromnejšie, ale duchovne bohatšie. Vytráca sa nám ten Ježiško a ešte sme sa nenaučili žiť jeho dedičstvo slobodne, múdro aj bez toho loga. Naučíme sa.
Nevytratí sa odchodom staršej generácie pôvodná myšlienka - oslava narodenia Ježiša a nestanú sa Vianoce len dňom o darčekoch a vyzdobenom stromčeku?
- To podstatné, to Ježišovské dedičstvo sa odnáša ako hodnoty, poklad z potápajúceho sa Titaniku. Niekto si odnesie ten malý chlebík pravdy a lásky a dokáže z neho žiť po celý svoj život. Bojím sa o tých, čo všetko hodili cez palubu.
V poslednom čase som sa často stretla s bezohľadnosťou, neúctou a agresivitou. Je to spôsobené ekonomickou krízou alebo krízou spoločenských vzťahov?
- Veľa chodíte po uliciach, pozeráte médiá. Milióny ľudí žijú skromne, snažia sa, v médiach sa o nich nehovorí. Pred krízou si nesmieme zatvárať oči a tváriť sa... Je vo všetkých úrovniach nášho života. Ja to beriem ako podmienku toho nového. Nakoniec zvíťazí svetlo, pravda, dobrota, láska.
Spomeniete si ešte spoluväzňov a na Vianoce, ktoré ste strávili v Jáchymovských baniach?
- Je to tmavé pozadie mojej radosti. A keby som mal žiť o chlebe a vode, som šťastný, že som, že sme slobodní.
Čo bolo na tých Vianociach vtedy najťažšie? Chýbajúca rodina alebo pocit bezmocnosti?
- Človeka nesie nádej, že všetko zlé sa nakoniec na dobro obráti.
Čo by ste popriali ľuďom na Slovensku počas Vianoc?
- Napriek všetkým problémom, zádrhelom, ťažkostiam, stojme pri sebe, šírme dobrotu a lásku. Je mier a čas na to, aby sme sa vyznamenali.
