BRATISLAVA – Bývalý šéf kontrarozviedky SIS Peter Tóth na sympóziu Asociácie bývalých spravodajských dôstojníkov na tému „Skúsenosti s fungovaním spravodajských služieb v postkomunistických krajinách“, prehovoril o podstate vzniku paralelnej spravodajskej služby, ktorá podľa neho prispela aj k pádu Vladimíra Mečiara.
Na sympóziu vystúpili známe osobnosti a experti na spravodajské služby. Hovorili o tajných službách v postkomunistických krajinách. Zaujímavý príspevok predniesol kontroverzný bývalý novinár, ktorý pracoval koncom deväťdesiatych rokov zároveň aj v tajnej službe. Hovoril o fungovaní neformálnej spravodajskej štruktúre, ktorá pôsobila paralelne k existujúcej spravodajskej službe, no vedelo o nej len pár zainteresovaných.
Sám Tóth ju považuje za veľkú raritu. „Žiadna iná postkomunistická spoločnosť nemá podobnú skúsenosť s neformálnou spravodajskou štruktúrou, ktorá zásadným – a podotýkam, že pozitívnym - spôsobom ovplyvnila dianie v krajine.“
Počas fungovania paralelnej spravodajskej služby o nej takmer nikto nevedel. „V časoch pôsobenia paralelnej služby bolo pochopiteľné, že jej aktivisti existenciu takéhoto telesa prísne utajovali. Neskôr, po páde tretej vlády Vladimíra Mečiara, keď už sa o zákulisí zápasu na spravodajskej frontovej línii dalo písať a hovoriť, nebol o osvetu tohto druhu z rôznych dôvodov záujem.“
„Pätnásť rokov po páde mečiarizmu je najvyšší čas, aby sa začalo otvorene hovoriť o tom, že paralelná tajná služba bola v období 1995 – 1998 prvým vážnym príkladom whistleblowingu na Slovensku.“
Táto skupina mala získavať informácie aj v prípade únosu syna prezidenta Michala Kováča. „Išlo o organizovanú individuálnu iniciatívu viacerých osôb zameranú na odhaľovanie odpočúvania a sledovania opozičných politikov, novinárov, cirkevných predstaviteľov a iných vláde nepohodlných osôb. Vďaka prepojeniu bývalých spravodajských dôstojníkov s aktívnymi príslušníkmi SIS boli získané závažné informácie, dokazujúce, že únos prezidentovho syna M. Kováča ml. zorganizovali vedúci funkcionári spravodajskej služby s vedomím predsedu vlády V. Mečiara.“
Tóth hovoril aj o tom, že tajná skupina sa mala vystaviť riziku za účelom ochrany demokracie. „Keď sa v roku 1995 ukázalo, že Slovenská informačná služba bola novým vedením zneužitá na teroristický čin proti hlave štátu a jej synovi, v tom čase ešte stále aktívni, ale aj z politických dôvodov prepustení spravodajskí dôstojníci prejavili ochotu utajovaným spôsobom získavať informácie o protizákonných a demokraciu ohrozujúcich aktivitách tajnej služby. Paralelná tajná služba získavala a rôznymi kanálmi zverejňovala mnohé ďalšie informácie o nelegálnych, protidemokratických a inak nebezpečných aktivitách SIS a pomohla tak povaliť čoraz menej legitímny a čoraz viac autoritatívny režim premiéra Vladimíra Mečiara.“
Svoj prejav bývalý tajný spravodajca končil s tým, že viacerí vrcholní predstavitelia spoločenského života na Slovensku urobili všetko pre to, aby činnosť paralelnej skupiny bola ukončená. „Musím, žiaľ, konštatovať, že o túto komunitu Slovensko prišlo. Jednak preto, lebo politické elity sa jej najmä po marci 2003 pod rôznymi zámienkami a v dôsledku nekompetentného riadenia tajných služieb zbavili, a jednak preto, lebo médiá, publicisti, samozvaní experti a iní epigóni urobili všetko pre to, aby sa o nej ľudia nedozvedeli. Absolútnej väčšine bývalých opozičných politikov, ktorí sa po roku 1998 dostali k moci, vyhovovalo, aby sa o zásluhách paralelnej tajnej služby mlčalo. Až na malé výnimky, nikto z nich nechcel pripustiť, že za politickú zmenu vďačíme aj nemalému počtu anonymných ľudí, ktorí nezištne pomáhali dobrej veci, vďaka čomu sa títo politici mohli chopiť moci.“
„Namiesto ocenenia veteránov paralelnej tajnej služby sme sa od nich dočkali pogromov na eštebákov a iných nepohodlných spravodajských dôstojníkov. Namiesto známych i bezmenných spravodajských dôstojníkov tejto neobyčajnej komunity, vznikli legendy o pseudohrdinoch,“ pokračoval vo výčitkách Tóth.
Zásluhy o pád Vladimíra Mečiara si podľa bývalého šéfa kontrarozviedky zaslúžia aj ľudia, ktorí stále na čele paralelnej spravodajskej skupiny. „Keby sme si oportunistickými politikmi a epigónmi nenechali vnucovať pamäťovú diskontinuitu a nepodliehali tak ľahko historickým popretiam, možno by sme občas mali dôvod aj na lepšiu náladu. Bolo to neviditeľné, no významné vzopätie, ktoré nás navrátilo na demokratickú orbitu.“
Peter Tóth vydal v týchto dňoch knihu s názvom Krycie meno Bežec, ktorá sa zaoberá doposiaľ nepublikovanými informáciami zo zákulisia tajných služieb. Nájdete ju aj v internetovom kníhkupectve iPark.sk.
