BRATISLAVA – Napriek tomu, že žiadny súčasný strategický dokument SR sa priamo nevenuje téme získavania kvalifikovaných migrantov z tretích krajín, Slovensko si dôležitosť migrácie čoraz viac začína uvedomovať. Podľa prognostičky Slovenskej akadémie vied (SAV) je tento fakt podnetom, aby sme aj na základe skúseností z iných krajín nastavili politiku získavania kvalifikovaných migrantov.
"Hoci Slovensko nie je priamo závislé na migračných tokoch ako niektoré „staré krajiny Európy, kde by zmrazenie imigrácie znamenalo podľa štatistík do roku 2060 úbytok populácie o niekoľko desiatok miliónov ľudí, migranti budú v budúcnosti dôležití aj pre Slovensko, pre jeho populáciu i konkurencieschopnú pracovnú silu," uviedla Martina Lubyová z Prognostického ústavu SAV.
Lubyová poznamenala, že v súčasnosti Slovensko nie je vystavené prílevu humanitárnych migrantov, ale nie je ani lákavou "destináciou" pre pracovných migrantov, ktorí platia dane a prispievajú do odvodového systému. "Slovensko je stále tranzitnou krajinou, migranti väčšinou cez Slovensko len prechádzajú do iných krajín, kde majú svoju enklávu či možnosti vyššieho príjmu," objasnila Lubyová.
Práve možnosť príjmu brzdí aj možnosti získavania vysokokvalifikovaných imigrantov. "Napríklad v oblasti vedy sú výskumní pracovníci zle ohodnotení, preto aj sami Slováci migrujú do zahraničia a tí zahraniční, ak sa majú rozhodnúť medzi Slovenskom alebo Rakúskom, dávajú prednosť Rakúsku, ktoré je o pár kilometrov ďalej, no poskytuje oveľa vyššie ekonomické stimuly," vysvetlila Lubyová.
Podporu legálnej migrácie vysokokvalifikovaných migrantov z tretích krajín spomínajú viaceré strategické dokumenty, najmä Migračná politika SR s výhľadom do roku 2020 a Koncepcia integrácie cudzincov. "Strategické dokumenty obsahujú úlohy viacerých rezortov, ktoré tieto spracovávajú v rámci akčných plánov," uviedol Michal Jurči z tlačového odboru Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVaR). SR sa v tomto smere riadi aj právnymi predpismi EÚ, na základe ktorých došlo na Slovensku, napr. k zavedeniu "modrej karty".
Jurči uviedol, že SR v súčasnosti nevykonáva konkrétne opatrenia zamerané priamo na prilákanie vysokokvalifikovaných a kvalifikovaných štátnych príslušníkov tretích krajín. "Napriek tomu podľa dostupných štatistických údajov Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) prevažujú medzi imigrantmi práve ľudia s vyššou kvalifikáciou," uviedol Jurči.
Štatistiky ÚPSVaR uvádzajú, že v roku 2012 bolo vydaných v SR 2623 pracovných povolení pre vysokokvalifikovaných migrantov. Najväčšiu skupinu z nich tvoria vedeckí a odborní duševní zamestnanci (986 migrantov).
Podľa údajov Úradu hraničnej a cudzineckej polície (ÚHCP PZ) bolo do októbra 2013 vydaných 13 modrých kariet pre vysokokvalifikovaných migrantov – najviac ich bolo z Ruska a Ukrajiny, rovnako z Číny a Turecka. Boli to najmä lekári, IT špecialisti, konštruktéri a manažéri.
