BRATISLAVA – V poslednom čase otriasajú spoločnosťou prípady, keď sa dieťa stáva rukojemníkom svojich rodičov. Tí sa nevedia dohodnúť na jeho starostlivosti a po svojom rozchode tým najčastejšie trpí práve nevinný potomok. Podobne je na tom aj šesťročné dieťa z nášho príbehu, ktoré má rado obidvoch rodičov, no tí si nevedia prísť na meno. Po ich odlúčení, hádky medzi nimi pretrvávali počas striedavej starostlivosti, no trvajú aj teraz, keď je dieťa zverené do starostlivosti matky. Momentálne je so svojou mamou Milenou (26) v krízovom centre, kde sa zatiaľ cítia bezpečne. No, čo predchádzalo tomu, ako sa tam vôbec dostali?
Strach, zúfalstvo, beznádej. Tak by sa dali opísať muky milujúcej matky, ktorá sa bojí o seba a svoje dieťa. Roky prežité s trýzniteľom sa podpísali najmä na psychickom zdraví spoločného potomka. Matka z nášho príbehu z obáv pred svojim partnerom, ktorý ju počas spoločného života psychicky týral a doteraz s tým neprestal, odmietla zverejniť svoju identitu, pomenujme ju preto Milena. Z toho istého dôvodu neuvádzame ani pohlavie a meno dieťaťa.
Milena sa so svojim partnerom poznala deväť rokov, po troch rokoch známosti sa im narodilo dieťatko. Vychovávali ho v spoločnej domácnosti, no hádky a psychické násilie boli na dennom poriadku. Spolužitie už ďalej nezvládali, tak sa po nepekných hádkach a výčitkách odlúčili. Dohodli sa na striedavej starostlivosti. Dieťa bolo teda raz u matky, inokedy u otca. Zo spoločného bytu, ktorý mali v podnájme, odišli. Otec sa vrátil k svojim rodičom, s ktorými žije aj naďalej, matka si našla nového partnera. Striedavá starostlivosť o dieťa sa však u nich neosvedčila, hádky a psychická tyrania zo strany otca pokračovali. Dieťa sa stalo doslova rukojemníkom rodičov a predmetom ich vyhrážok.
Dramatická situácia vyvrcholila, keď došlo k tomu, že dieťa bolo u svojho otca, v byte jeho rodičov. Na základe striedavej starostlivosti prišiel čas, keď sa malo vrátiť k matke. To chceli zrejme prekaziť otcovi rodičia, teda starí rodičia dieťaťa. Podľa našich informácií, dieťaťu intenzívne nahovárali, že ho jeho matka neľúbi, že nechce byť s ním. Len 6-ročné dieťa to rozľútostilo natoľko, že začalo zúfalo plakať a od strachu a zlosti doslova vrieskať. Vtom však prišla sociálna pracovníčka v sprievode dvoch úradníčok a dieťa chceli od otca odobrať násilím. Dieťa bolo však vydesené, zmätené, srdcervúco plakalo, preto ho privolaní záchranári odviezli do nemocnice. Tam ho kvôli obrovskej traume hospitalizovali na psychiatrii.
Dôvodom ťahaníc o maloleté dieťa je pravdepodobne neochota rodičov dohodnúť sa, ekonomický motív nie je v tomto prípade známy. Otec je predavač, matka bola v tom čase živnostníčkou. Po nepríjemnom incidente zveril súd dieťa do opatery matky, to otec v súčasnosti namieta.
Na základe odporúčaní z nemocnice, rôznych psychologických posudkov a rád sociálnych pracovníkov, umiestnili dieťa s matkou do krízového centra.
Oslovili sme riaditeľa jedného z krízových centier v Bratislave. Zaujímalo nás, ako sa s podobnými prípadmi vyrovnávajú: „Na zreteli máme v prvom rade dieťa. Našou úlohou je zabezpečiť matkám a deťom v núdzi základnú starostlivosť a najmä bezpečie. Máme skúsenosť, že deti, ktoré k nám prídu, sa u nás rýchlo adaptujú a cítia sa tu veľmi dobre,“ povedal riaditeľ krízového centra Maják nádeje Andrej Poracký.
„Nechcem zverejňovať viac informácií, aby to neublížilo môjmu dieťaťu. Je to citlivé, dobré a jemné dieťa,“ povedala Milena a dodala: „Nechcem ublížiť ani jeho otcovi, chápem, že sa chce so svojim potomkom stretávať,“ vysvetlila.
Milena so svojim maloletým dieťaťom našli útočisko v krízovom centre: „Je nám tu veľmi dobre, sme tu dočasne, dokedy sa nestabilizujeme,“ povedala. Otec dieťaťa má právo navštevovať potomka v krízovom centre v stanovenom čase. Podľa našich informácií návštevy prebiehajú s asistenciou matky. Stretnutia sú však veľmi emotívne, častokrát sprevádzané teatrálnymi prejavmi otca. Z toho, že je jeho dieťa v centre nie je, podľa Mileny, nadšený, skôr naopak. Dieťa si nahráva na mobil a na bývalú partnerku ustavične slovne útočí. Ich stretnutia sa často končia hádkou, ktorá opäť nikam nevedie. Všetkému sa prizerá nevinné dieťa. Ako sa nám podarilo zistiť, najmä otcovi rodičia trvajú na tom, aby bolo ich vnúča zverené synovi.
Dieťa má teraz odloženú školskú dochádzku, momentálne detstvo prežíva v útulnom krízovom centre, kde sa cíti bezpečne. No, namiesto toho, aby sa hralo na dvore, ako to u jeho vrstovníkov býva, chodí po psychológoch a podrobuje sa rôznym vyšetreniam. Ťahanice rodičov stále pretrvávajú a zdá sa, že nikto nechce ustúpiť. Milena sa nám priznala, že má strach. Bojí sa toho, čo bude a čo môže ešte zo strany otca dieťaťa prísť.
