BRATISLAVA - Zatiaľ čo sa podarilo Zemplínčanovi Mikulášovi Varehovi dosiahnuť odvolaním zrušenie odsudzujúceho rozsudku, jeho údajný kumpán z časti kauzy týkajúcej sa euroočiek sa ku všetkému priznal a s prokuratúrou uzavrel dohodu o vine a treste.
Aktuálne si tento maďarský občan Mihály Molnár už odpykáva trest v slovenskom väzení. Požiadal však o možnosť, aby si ho odsedel v Maďarsku. "Slovenská strana už s týmto súhlasila, momentálne sa čaká na vyjadrenie maďarskej strany," potvrdila hovorkyňa ministerstva spravodlivosti Alexandra Donevová.
Molnár bol konateľom spoločností, ktorým podľa žalobcov Mikuláš V. dodával milióny euroočiek (štepných púčikov jabloní). Na tieto „obchody“ uzavreli viac ako 20 faktúr, všetko sa to udialo od mája 2009 do januára 2010. Obchody sa podľa zistení vyšetrovateľov robili iba na papieri. Podľa polície tak Molnár pomohol Mikulášovi V. krátiť protizákonne daň, čím Slovensku spôsobili škodu viac ako 19 miliónov eur.
Molnár sa priznal už v prípravnom konaní a s prokurátorom sa dohodol na päťročnom treste, dohodu následne schválil Špecializovaný trestný súd (ŠTS) a v máji 2012 ho odsúdil za pomoc pri zločine krátenia dane a poistného. V čase spáchania skutku bol však v trojročnej skúšobnej lehote, keďže bol podmienečne odsúdený za prevádzačstvo. Okresný súd Bratislava V. mu preto v auguste 2012 zmenil podmienečný trest na nepodmienečný. Spolu tak strávi za mrežami osem rokov.
V úplne inom štádiu je prípad Mikuláša V. v kauze fiktívnych obchodov s lykožrútmi a euroočkami. Najvyšší súd 30. októbra zrušil rozsudok Špecializovaného trestného súdu, ktorý v apríli Mikulášovi V. vymeral 11 rokov nepodmienečne za trestné činy skrátenia a neodvedenia dane a poistného. Najvyšší súd mal k rozsudku procesné výhrady.
Podľa neho nepostupoval špecializovaný v súlade so zákonom, keď nútil advokátov Mikuláša V., aby boli prítomní na hlavnom pojednávaní pri vynesení rozsudku, hoci obžalovaný im zrušil plné moci na obhajobu pár dní predtým. NS ďalej konštatuje, že „súd prvého stupňa pochybil, keď neumožnil, aby záverečnú reč predniesol novozvolený obhajca a v dôsledku tohto nezákonného postupu ani obžalovaný záverečnú reč nepredniesol." Podľa vyššieho súdu neboli niektoré dôkazy vykonané v súlade so zákonom. Prípad vrátil Špecializovanému trestnému súdu na opätovné prejednanie a rozhodnutie.
Prvostupňový súd sa pred vynesením dnes už zrušeného rozsudku stotožnil s názorom prokurátora, že obchody so 414 miliónmi lykožrútov a 55 miliónmi euroočiek boli nereálne, ekonomicky neefektívne a nerentabilné. Škoda spôsobená štátu má predstavovať takmer 60 miliónov eur. Počas dokazovania sa podľa ŠTS nepreukázala existencia komodít v takýchto množstvách.
Obchody údajne boli iba na papieri so snahou získať daňové výhody. Navyše neboli zobchodované, čo napríklad v prípade euroočiek potvrdil už ako svedok spomínaný maďarský občan Mihály Molnár, ktorý od Mikuláša V. cez 20 faktúr fiktívne nakúpil jabloňové štepy. Vystavenie faktúry totiž nie je relevantný dôkaz. Vytvorené reťazce firiem Mikuláša V. podľa ŠTS mali slúžiť na to, aby obžalovaný získal daňové výhody a nevznikla mu daňová povinnosť. Súd poukázal na to, že doklady predkladané na odpočet DPH a iné boli podvodné a nezodpovedali zákonu.
V prípade lykožrútov prvostupňový súd nemal pochybnosti, že išlo o vymyslený obchod. Sudca podotkol, že kým odborníci z oblasti lesníctva hovorili o lykožrútoch ako škodcoch, Mikuláš V. trval na svojom know-how ich zberu a využitia, ale doteraz si nápad nedal patentovať. Súd nepresvedčili ani maďarskí občania, ktorí asi mesiac „zberali“ lykožrúty na hospodárskom dvore v Strede nad Bodrogom. Uviedli, že fakticky odkôrňovali lykožrútom napadnuté drevo. Materiál dávali do igelitových vriec a nepreukázalo sa, že by lykožrúty bol niekto potom z tých vriec „lovil“ a dával skrmovať bažantom či rybám.
Lykožrúty sú pritom pre štátne podniky Lesy SR a Štátne lesy TANAP najväčšie škodce. Ich výživová hodnota je nízka, obsahuje škodliviny a pre bažanty nie je prirodzenou potravou. Lykožrúty sa likvidujú pálením alebo sa nimi živia ďatle, sýkorky a iné vtáky. Lykožrúty ako krmivo sa v „medzifiremnom obchode“ spoločností zemplínskeho podnikateľa predávali za cenu diamantov, prípadne kaviáru.
Súd odmietol i tvrdenia podnikateľa, že obchodoval i s lykožrútom mrazeným. Predseda senátu pri čítaní dnes už zrušeného rozsudku podotkol, že vedrá s lykožrútmi asi ešte v niektorej z firiem sú. Obžalovaný podnikateľ ich údajne mal na ukazovanie kontrolám.
