POPRAD – V Tatranskom národnom parku, ani v iných národných parkoch na Slovensku sa v blízkej budúcnosti nebude vyberať vstupné.
„Nie je to možné technicky a nie je to možné ani na základe súčasne platnej legislatívy, ani na základe zmien, ktoré sú pripravované,“ uviedol riaditeľ Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky Milan Boroš. Štátna ochrana prírody bude podľa Boroša návštevníkom maximálne ponúkať možnosť sprievodcovskej služby vo vybraných lokalitách na Slovensku.
„Nebude to len o sprievodnom slove, ale môže to byť aj o ďalších atrakciách, ktoré v tejto súvislosti v jednotlivých lokalitách ponúkneme,“ dodal Boroš. Tieto služby pre návštevníkov už budú spoplatnené.
Vstupné sa momentálne platí len v Národnom parku Slovenský raj. „Štátna ochrana prírody z toho nemá žiadny finančný benefit,“ zdôraznil Boroš. Poplatok v Slovenskom raji vyberajú jednotlivé obce, ktoré vlastnia pozemky v národnom parku. Podstatná časť vybratého vstupného smeruje do obnovy technických zariadení, ktoré využívajú turisti.
Na obnovu technických zariadení obce nedostávajú z podielových daní žiadne prostriedky navyše, takže ich obnova je závislá takmer výlučne od výberu poplatkov pri vstupe do Slovenského raja. Na základe dohody s obcami v Slovenskom raji vie Štátna ochrana prírody ponúknuť záujemcom sprievodcovskú službu za úhradu. Nie je to však poplatok za vstup do národného parku.
Novela zákona o ochrane prírody a krajiny, ktorá by mala platiť od 1. januára 2014, bude podľa Boroša predpokladom aj na prijatie novej zonácie, Programu starostlivosti a Návštevného poriadku Tatranského národného parku. Tie by mali byť hotové do konca roka 2014.
„V rámci zonácie sa prehodnotí územie, to znamená, že sa zmapujú všetky jeho hodnoty. Ak sa stane, že územie je už priveľmi urbanizované a zmizli odtiaľ všetky hodnoty, ktoré sú cenné z pohľadu ochrany prírody, nevylučujem, že sa jednoducho to územie plošne z národného parku vylúči,“ uviedol Boroš. Podľa neho je aj možný opačný proces.
Urbanizované časti Tatranského národného parku, ktoré tvoria hlavne jednotlivé tatranské osady, podľa Boroša aj naďalej zostanú v národnom parku, ale bude tam možné robiť aktivity, zvyčajné v urbanizovanom prostredí. Z najprísnejších stupňov ochrany by mali byť vyňaté napríklad lyžiarske strediská vo Vysokých Tatrách.
