BRATISLAVA - Katolícka cirkev si začiatkom novembra pripomína dva významné sviatky: Slávnosť všetkých svätých (1. novembra) a Spomienku na všetkých verných zosnulých, ľudovo nazývanú Dušičky (2. novembra). Obidva tieto dni charakterizujú spomienky na tých, čo už nie sú medzi nami, návštevy cintorínov, zapaľovanie sviečok na hroboch a ich zdobenie kvetmi.
Od roku 1994 je 1. november v Slovenskej republike dňom pracovného pokoja. Cirkev už po stáročia spája so Sviatkom všetkých svätých nádej na vzkriesenie. Je to deň radosti, nie strachu. Po vzkriesení Krista sa veriaci nachádzajú na ceste do večnosti, kde ich očakáva blaženosť všetkých tých, ktorí boli Pánom oslávení. Pre iných je smrť realitou, ktorú treba prijať. Na Sviatok všetkých svätých sa konajú sv. omše nielen v kostoloch, ale aj na viacerých cintorínoch sú omše a modlitby za zosnulých.
Sviatok všetkých svätých sa prvýkrát slávil v Ríme 13. mája 609, keď pápež Bonifác IV. prebral od cisára Fokasa pohanský chrám všetkých Bohov, tzv. Panteón a zasvätil ho Panne Márii a všetkým svätým. Neskôr pápež Gregor III. (731-744) zmenil slávenie všetkých svätých z 13. mája na 1. novembra, keď v Bazilike sv. Petra slávnostne posvätil kaplnku k úcte všetkých svätých.
Na Sviatok všetkých svätých nadväzuje 2. novembra Spomienka na všetkých verných zosnulých či Pamiatka zosnulých alebo Dušičky. V roku 998 opát Odilo v benediktínskom kláštore Cluny zaviedol tradíciu 1. novembra večer vyzváňať a spievať žalmy za mŕtvych a na druhý deň slúžiť veľkú zádušnú omšu. Tento zvyk sa čoskoro rozšíril v celej západnej cirkvi. Na znak nesmrteľnosti duší a Božieho milosrdenstva sa na cintorínoch zapaľujú sviečky.
