BRATISLAVA - Andrej Zelman (26) si krutý osud na ulici vybral sám. Mal pred sebou sľubnú kariéru finančníka, ktorý by sa hravo dokázal postarať o svoju mladú rodinu. To je už, žiaľ, dávna spomienka. Andrejov príbeh je smutným príkladom toho, že pád na dno spoločnosti dnes môže mať závratnú rýchlosť.
„Mama vždy dbala o moje vzdelanie. Chodil som na bilingválne lýceum, kde som študoval angličtinu,“ spomína nad fľašou čuča. Medzi rečou kvôli dôveryhodnosti prehodí zopár fráz s perfektným prízvukom Angličana. Školu nedokončil, peniaze lákali viac. Aj vďaka známostiam sa dopracoval až na predsedu dozornej rady akciovej spoločnosti. Dodnes jeho meno figuruje v obchodnom registri. Ak bol jeho úspech rýchly, pád bol ešte rýchlejší.
„Začal som piť. Bol som ženatý, manželka čakala syna a ja som opitý chodil do bordelov. Žene som sa postupne zhnusil,“ priznáva nešťastný muž. „Zároveň som zažil podraz od ľudí, ktorým som veril a prišiel som o všetky prachy. Svet sa mi totálne zrútil, keď moja milovaná matka prehrala boj s rakovinou,“ pokračuje. Andrej žije už rok na ulici. S rodinou sa nestýka. Je sám, spoločnosť mu robí zopár kumpánov a fľaša. „Vrátiť sa do bežného života už nedokážem a ani nechcem,“ s trpkosťou ukončil rozprávanie.
