BRATISLAVA - Slovenský väzeň sa v rokoch 2009 až 2011 podieľal 79 centami na denných nákladoch, ktoré sú spojené s jeho pobytom za mrežami. To predstavuje 2,1 percenta zo sumy, ktorú si jeho denný pobyt vo väzení vyžiadal.
Denné náklady na jedného väzňa boli 37,28 eura a takmer 98 percent z tejto sumy sa hradilo zo štátneho rozpočtu. Vyplýva to z kontroly, ktorú v slovenských väzniciach robil Najvyšší kontrolný úrad. O výsledkoch informovala riaditeľka odboru komunikácie a styku s verejnosťou NKÚ Iveta Bieliková. Ako upozornila, napríklad v susednej ČR kontrolóri zistili, že tam sa väzni podieľajú 1,8 percenta na nákladoch, ktoré si výkon trestu vyžaduje. NKÚ urobil kontrolu na Generálnom riaditeľstve Zboru väzenskej a justičnej stráže (GR ZVJS) v Bratislave a v deviatich ústavoch na výkon väzby, preverili obdobie rokov 2009 až 2011.
Kontrolóri zistili, že celkový počet väznených osôb sa v roku 2011 v porovnaní s rokom 2009 zvýšil o 19,28 percenta, pričom počet zamestnaných sa znížil o 7,6 percenta (z 69,3 percent v roku 2009 na 61,71 percenta v roku 2011). Najviac zamestnaných bolo v Ústave na výkon väzby Bratislava a Ústave na výkon väzby Nitra, kde pracovalo takmer sto percent odsúdených zahrnutých do evidencie zamestnanosti. Najmenšie percento zamestnanosti bolo v Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Ružomberku, kde dosahovalo úroveň 38,64 percenta. Z evidencie zamestnanosti bolo pritom v kontrolovanom období vyňatých 25 percent z celkového počtu odsúdených. "Napriek tomu máme z krajín V4 momentálne najvyššiu zamestnanosť odsúdených osôb," poznamenala Bieliková.
Väzni v roku 2010 navštívili v priemere 22-krát zdravotnícke zariadenie. To je takmer štyrikrát viac (3,9) ako je priemer návštevnosti zdravotníckych zariadení na jedného obyvateľa Slovenska. V roku 2011 už chodili väzni k lekárovi v priemere až 24 krát za rok, čo je 4,5-násobne viac ako u zvyšku populácie. "Zvýšený počet oproti bežnému priemeru zaťažuje rozpočet ZVJS, zdravotnícky personál a príslušníkov vykonávajúcich eskorty v ústavoch," upozornila Bieliková. Hlavnými dôvodmi týchto návštev bolo neriešenie zdravotných problémov väzňov v civilnom živote. V ústave majú na ošetrenie čas a nemusia na ne vynakladať peniaze, ak ide napríklad o stomatologické zákroky. V niektorých prípadoch predstierali zdravotné problémy pre rôzne úľavy, diéty, podávanie sedatív a analgetík. U ľudí vo väzbe boli najčastejším dôvodom na návštevu lekára ochorenia respiračného systému a pohybového systému. Priemerné náklady na zdravotnú starostlivosť na jedného väzňa v roku 2009 predstavovali 693,08 eura. V roku 2010 to bolo 605,13 eura a v roku 2011 dosahovali 576,52 eura. Do týchto nákladov však neboli zarátané náklady na eskorty väznených osôb mimo väznice (11 806 eskort v roku 2009, 12 882 eskort v roku 2010, 13 720 eskort v roku 2011).
Kapacita ústavov Zboru väzenskej a justičnej stráže (ZVJS) sa za kontrolované obdobie postupne zvýšila o 2,68 percenta, ale priemerný stav väznených osôb sa zvýšil o 19 percent. Využitie ubytovacej kapacity v roku 2011 bolo v priemere 98,5 percenta, pričom najkritickejšia situácia bola v roku 2011 v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou (117,5 percenta).
Prognózy Generálneho riaditeľstva (GR) ZVJS na roky 2013 až 2014 uvádzajú, že priemerný počet väznených osôb bude naďalej rásť, pričom treba brať do úvahy aj ďalšie rizikové faktory. Medzi ne patrí vývoj trestnej politiky štátu, legislatívne zmeny ovplyvňujúce životnú úroveň osôb poberajúcich sociálne dávky, rozhodnutie predmetnej krajiny EÚ, aby občania SR v nej odsúdení odpykali trest odňatia slobody u nás či vyšší počet právoplatne odsúdených osôb, ktoré zatiaľ nenastúpili do výkonu trestu odňatia slobody. Podľa NKÚ boli zo štátneho rozpočtu nedostatočne pokryté niektoré úlohy z koncepcie väzenstva. Kontrolóri hovoria najmä o úlohe vybudovania špecializovaných oddielov, oddelenia pre matky s deťmi či detenčného ústavu, ako aj potrebe ZVJS pri údržbe, opravách nehnuteľností a pri investičnej výstavbe, ktoré úzko súvisia s nedostatočnými kapacitnými možnosťami ústavov. Dôsledkom nedostatočného finančného krytia bol stavebno-technický stav nehnuteľného majetku štátu, ktorý je v rozpore s ustanoveniami zákona o správe majetku štátu. "Táto skutočnosť bola potvrdená vo všetkých protokoloch o výsledku kontroly v rámci tejto kontrolnej akcie," dodala Bieliková.
Jedným z možných riešení problému s nedostatočnými kapacitnými možnosťami ústavov ZVJS by bolo zavedenie zmiernenia výkonu trestu formou elektronicky monitorovaného domáceho väzenia do praxe, pričom európske porovnanie nákladov na základe príslušných zverejnených štúdií (Nemecko, Švajčiarsko, Holandsko) preukázalo jednoznačnú úsporu denných nákladov na odsúdeného.
Všetky ústavy vrátane GR ZVJS nemali a ani v súčasnosti nemajú poistený nehnuteľný majetok, okrem zákonného poistenia automobilov. V dôsledku nízkeho prideľovania kapitálových prostriedkov zo štátneho rozpočtu disponoval zbor zastaraným parkom služobných áut, ktorého prevádzka vytvárala podmienky pre nehospodárne vynakladanie peňazí v rozpore so zákonom o rozpočtových pravidlách. U niektorých áut boli prevádzkové náklady vyššie ako ich nadobúdacia hodnota. "Kontrolou bolo tiež zistené, že za kontrolované obdobie iba jeden ústav pre výkon trestu odňatia slobody Želiezovce využil Finančný mechanizmus Európskeho hospodárskeho priestoru a Nórskeho finančného mechanizmu, a to na projekt Inštalácia slnečných kolektorov a modernizácia energetických zariadení," poznamenala Bieliková.
Po kontrole navrhol NKÚ odporúčania na riešenie zistených nedostatkov. Kontrolované subjekty majú povinnosť predložiť správu o plnení opatrení do konca novembra tohto roku. Výsledky kontroly predložili parlamentným výborom pre financie a rozpočet a brannobezpečnostnému výboru.
