BRATISLAVA – Presne pred rokom sa konal jednodňový výstražný štrajk zamestnancov v školstve, keď ostalo zatvorených približne 86 percent základných a takmer 70 percent stredných škôl.
Odbory žiadali upraviť rozpočet tak, aby reálne platy zamestnancov v školstve vzrástli minimálne o 10 percent. Taktiež volali po úprave systému odmeňovania, ktorý by zabezpečil pedagogickým a odborným zamestnancom platy na úrovni 1,2- až dvojnásobku priemerného platu v národnom hospodárstve. V novembri 2012 potom školskí odborári odštartovali najväčší štrajk v školstve v slovenskej histórii.
„Hodnotenie minuloročných protestných aktivít je z môjho pohľadu jednoznačné. Zamestnanci školstva preukázali schopnosť spoločne reagovať na dianie v spoločnosti,“ zhodnotil predseda Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy na Slovensku Pavel Ondek. Podľa neho sa v školstve oprávnene získalo päť percent k platom, aj keď v iných rezortoch a tiež v krajinách Európskej únie sa rozpočty škrtali.
„Samozrejme, niet pochýb o tom, že by sme si zaslúžili nie 10-percentné zvýšenie, ale minimálne o 50 %, tak, aby sa platy dali porovnávať s priemerom krajín EÚ,“ doplnil. Ďalším úspechom štrajku je zvýšená celospoločenská pozornosť školským otázkam a vznik správy o systémových zmenách školstva, aj keď sú k jej zneniu výhrady, hovorí Ondek.
Za neúspech či až fiasko označil predseda menších Nových školských odborov Ľudovít Sebelédi výsledok minuloročného štrajku. Požiadavky na vládu boli podľa neho nízke a štrajk odborový zväz zle mediálne prezentoval, bol zle načasovaný a aj forma bola zlá.
„Otázka znie, či šlo o úmysel alebo neschopnosť. Preto sa štrajk skončil neúspechom, ba až fiaskom,“ hovorí Sebelédi. Za úspech však považuje, že „bola ukázaná cesta.“ Jeden z nespokojných učiteľov, ktorí vlani v decembri pokračovali v štafetovom štrajku na školách, učiteľ zo Spojenej školy Novohradská v Bratislave Vladimír Crmoman považuje minuloročný štrajk za úspešný i neúspešný. Úspešný bol podľa neho v tom, že učitelia išli prvý raz do ostrého štrajku, že prejavili otvorene nespokojnosť s ministerstvom školstva a vládou a štafetovým štrajkom ukázali nespokojnosť s veľkými odbormi.
„Veci sa rozhýbali, bola mimoriadna schôdza parlamentu, minister musel napísať správu, ktorá by inak nevznikla, nech je hocijaká,“ hovorí Crmoman. Neúspešný bol podľa neho štrajk v tom, že ani jedna z požiadaviek nebola splnená. Päťpercentné zvýšenie platov, ktoré schválila vláda, podľa neho škrípe.
"Pedagogickým zamestnancom sa často siahalo na osobné príplatky, čím sa päťpercentné zvýšenie v realite znížilo a mnohí nepedagogickí zamestnanci sa päťpercentného zvýšenia ani nedočkali,“ hovorí si Crmoman. Podobne to vidí aj šéf odborov Ondek. „Podľa informácií priamo z prostredia škôl v mnohých prípadoch k zvýšeniu pre nepedagogických zamestnancov nedošlo a tiež v mnohých prípadoch sa zvyšovalo len presunom z jednej platovej zložky do inej,“ upozorňuje. Neustále preto podľa neho odbory opakujú požiadavku ďalších investícií do platov.
Predseda odborového zväzu nevylúčil, že školskí zamestnanci opäť budú protestovať, v krajom prípade by šli aj do štrajku. Závisí to podľa neho od vôle veci meniť, od súdržnosti, od ďalších postupov vlády, na ktoré budú musieť reagovať.
„Ak pocítime názorovú jednotnosť školských zamestnancov a na druhej strane nepochopenie vlády, ideme do protestov, v krajnom prípade do štrajku. Nespokojnosti v školskej verejnosti nahráva veľký počet negatívnych krokov vykonaných v školách a školských zariadeniach,“ hovorí Ondek. Už skôr sa šéf školských odborov vyjadril, že treba počkať na znenie štátneho rozpočtu s tým, že musia vedieť, koľko peňazí pôjde presne do školstva.
Školskí odborári odštartovali časovo neobmedzený štrajk 26. novembra 2012 za desaťpercentné zvýšenie tarifných platov pedagogických a nepedagogických zamestnancov v školstve. Minister financií Peter Kažimír ponúkol školským odborárom už 9. októbra zvýšenie základných platov učiteľov o päť percent, s čím však odborári nesúhlasili, požadovali minimálne 10 percent.
V prvý deň zostalo zatvorených 80 percent základných a 70 percent stredných škôl. Štrajk trval tri dni, vedenie odborov ho prerušilo, pretože sa začali rokovania s vládou. Tá im napokon aj napriek ich nesúhlasu zvýšila platy o päť percent. V decembri nasledovali štafetové štrajky prevažne v bratislavských školách.
