BRATISLAVA - Počas ranného detstva prechádza imunitný systém viacerými náročnými skúškami ako prechod na tuhú stravu, nástup do detského kolektívu či zmena ročných období. V prvých rokov života sa imunita musí najprv vycvičiť, naučiť sa brániť a buduje sa tzv. imunitná pamäť.
Na začiatku imunitu deti získavajú aj z materského mlieka. "To sa nepovažuje len za prostriedok výživy a zdroj energie pre rýchlo rastúci organizmus, ale predstavuje z pohľadu imunológie jedinečnú látku s pozitívnymi účinkami," povedal detský imunológ a alergológ Miloš Jeseňák z Jesseniovej lekárskej fakulty UK v Martine. Neskôr sa na budovaní imunity podľa jeho slov môžu podieľať látky z prípravkov náhradnej mliečnej výživy.
Upozornil, že vývoj imunity nekončí prvým rokom života dieťaťa, preto je ho potrebné stimulovať dlhodobo naprieč celým obdobím batoľacieho a predškolského veku. Kľúčovým obdobím formovania imunity sú práve prvé roky života, jej správny rozvoj sa prejaví lepšou odolnosťou organizmu a menšou náchylnosťou k ochoreniam počas celého života.
Hrozbou pre imunitný systém je prechod z domáceho prostredia do detského kolektívu, najmä do škôlky. Najúčinnejšou prevenciou pred črevnými virózami, nádchami či inými ľahšími respiračnými ochoreniami je dlhodobá podpora imunity práve vhodnou výživou.
Imunitná rovnováha u detí sa dosiahne dostatočným pobytom na čerstvom vzduchu, adekvátnou zdravou výživou s pravidelným príjmom ovocia, zeleniny a dostatočným množstvom tekutín. Do každodenného jedálneho lístka malého škôlkara patrí aj prísun mliečnych výrobkov.
Podľa prieskumu starostlivosti o dieťa, ktorý sa uskutočnil z iniciatívy Občianskeho združenia Výživa detí, rodičia investujú až 50 percent výdavkov do kvalitnej výživy. Strava predstavuje najdôležitejší výdavok v rámci rodičovských priorít. "Je veľmi potrebné, aby si rodičia uvedomili a osvojili informáciu, že kvalitnou a pestrou stravou je možné dlhodobo podporovať formovanie a optimálne fungovanie imunitných funkcií," uzavrel Jeseňák.
