BRATISLAVA - Základnú dávku v hmotnej núdzi by mohli od začiatku budúceho roka dostávať len tie plnoleté sociálne odkázané osoby, ktoré mesačne odpracujú v rámci malých obecných služieb alebo dobrovoľníckych prác aspoň 32 hodín. Predpokladá to návrh nového zákona o pomoci v hmotnej núdzi, ktorý poslanci Národnej rady SR dnes posunuli do druhého čítania.
Základným predpokladom tejto podmienky však bude, že mu takúto činnosť obec ponúkne. Ak ani jeden z rodičov nevyužije ponuku obce a nebude pracovať, rodina nedostane aktivačné príspevky, ani základnú dávku v hmotnej núdzi na rodičov. Rodina by však mala naďalej nárok na príspevok na bývanie a na dávky na deti. Pri štvorčlennej rodine, kde ani jeden z rodičov nepracuje, by tak suma sociálnych dávok klesla zo 156 eur na 36 eur.
Základná dávka v hmotnej núdzi pre jednotlivca sa má od začiatku budúceho roka zvýšiť o 1,1 eura na 61,6 eura. Pre jednotlivca s najviac štyrmi deťmi má ísť o nárast o 2,1 eura na 117,2 eura. Dvojica bez detí by si mala pri základnej dávke v hmotnej núdzi prilepšiť o 1,9 eura, keďže nová suma dávky by mala predstavovať 107,1 eura. Dvojici s najviac štyrmi deťmi by mala základná dávka stúpnuť o 2,8 eura na 160,4 eura. Jednotlivec s viac ako štyrmi deťmi by mal dostať dávku v sume 171,2 eura, čo je nárast o 3 eurá a dvojica s viac ako štyrmi deťmi by mala od začiatku budúceho roka dostať základnú dávku 216,1 eura, teda vyššiu o 3,8 eura.
Rezort práce navrhuje zaviesť osobitný príspevok v sume 63,07 eura pre dlhodobo nezamestnaných, ktorí pred nástupom do zamestnania poberali pomoc v hmotnej núdzi a začali pracovať. Podmienkou bude, aby ich príjem z práce bol najmenej vo výške minimálnej mzdy a najviac vo výške trojnásobku minimálnej mzdy a domácnosti, ktorej je zamestnaná osoba členom, sa prestane poskytovať pomoc v hmotnej núdzi. Príspevok sa má pri splnení podmienok poskytovať najviac šesť mesiacov. Nový zákon o pomoci v hmotnej núdzi zachováva 17,2-eurový príspevok pre deti, ktoré si plnia povinnú školskú dochádzku. Zákon má okrem toho umožniť zrážky zo sociálnych dávok na zaplatenie pokuty za priestupky na úseku verejného poriadku, poškodzovania majetku, alkoholizmu či zdravotnej starostlivosti.
Pracujúci ľudia s nízkymi príjmami by mali mať nárok na aktivačný príspevok. Ministerstvo chce týmto opatrením motivovať ľudí v hmotnej núdzi k uplatneniu sa na trhu práce a zmierniť riziko chudoby pracujúcich ľudí. Aktivačný príspevok v súčasnej výške 63,07 eura budú úrady práce a sociálnych vecí vyplácať na každého člena domácnosti, ktorý pracuje alebo je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie a zvyšuje si kvalifikáciu formou externého štúdia, zúčastňuje sa na vzdelávaní a príprave pre trh práce, projektov, či na aktivačných prácach.
Plnoletému členovi domácnosti navrhuje ministerstvo práce vyplácať aktivačný príspevok vtedy, ak je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie a vykonáva menšie obecné služby alebo dobrovoľnícku činnosť v rozsahu minimálne 64 hodín a maximálne 80 hodín mesačne. "Vzhľadom na poznatky z aplikačnej praxe sa navrhuje, aby účastníkom na týchto činnostiach patril aktivačný príspevok iba na základe písomnej dohody uzavretej medzi úradom práce, sociálnych vecí a rodiny a obcou alebo organizátorom dobrovoľníckej činnosti, pričom úrad bude oprávnený kontrolovať účasť príjemcov pomoci v hmotnej núdzi priamo na mieste výkonu činnosti," uvádza rezort. Toto opatrenie má úradu práce umožniť kontrolu účelnosti poskytovanej pomoci v hmotnej núdzi.
Novým zákonom sa má zrušiť poskytovanie príspevku na zdravotnú starostlivosť, ktorý v súčasnosti dosahuje 2 eurá mesačne na každú osobu v hmotnej núdzi. Ministerstvo práce však ustúpilo od svojho pôvodného zámeru zrušiť príplatok k dávke v hmotnej núdzi pre tehotné ženy od štvrtého mesiaca tehotenstva a pre rodičov detí do jedného roku v sume 13,5 eura mesačne. Kým pôvodný návrh zákona o pomoci v hmotnej núdzi s týmto typom príplatku už nepočítal, rezort práce po pripomienkovom konaní terajší príplatok zadefinoval ako jeden z typov ochranného príspevku.
