ŠTRBSKÉ PLESO – Najznámejšie pleso vo Vysokých Tatrách je zakalené, zelené a zarastá riasami i sinicami. Odborníci už odobrali vzorky vody, analyzujú ich, no jednoznačnú odpoveď na otázku čo spôsobuje znečistenie, zatiaľ nepoznajú.
Rozbory chemického zloženia vody a porovnania, by mali objasniť prečo sa v Štrbskom plese premnožujú riasy a sinice.
Voda v plese už dávno nie je krištáľovo čistá ako kedysi. Starnutie jazera a zmeny vody sú prirodzeným javom. Podľa slov Pavla Majka, riaditeľa stanice TANAP v Tatranskej Štrbe: „Po 130-ročnom využívaní plesa človekom, ide o prirodzenú daň. Ľudia tam kŕmia kačky a v kombinácii s momentálnym počasím, keď neprší je voda v plese skutočne zakalená.“ Ako Majko dodáva znečistenie spôsobuje aj rozkladajúce sa množstvo kalamitného dreva, množstvo dreva po ťažbe, ale aj hrabanka, teda nánosy ihličia. Všetko to spolu hnije a spôsobuje znečistenie. Nakoľko dlhodobo neprší, jazero je napájané priesakmi, spodnou vodou. Tá je aktívna a množia sa v nej mikróby. Ide o prirodzený proces.
Voda sa nežiaduco obohacuje (eutrofizácia) najmä o zlúčeniny dusíka a fosforu, ktoré podporujú rast rias a siníc.
Dusík a fosfor sú prítomné v močovke a výkaloch. Majko pripustil aj možnosť priesakov z okolitých stavieb. Ako pre Korzar.sk uviedol Igor Rattaj, ktorý zodpovedá aj za tatranské projekty skupiny J&T: „Hotely v okolí plesa s ním nemajú žiadny kontakt a zelený povlak má jazero na opačnej strane. Kanalizácia je úplne nová a ústí mimo plesa, v obci.“
Štrbské pleso je pravdepodobne jediné na svete, kde ešte žije sladkovodná severská ryba síh maréna v čistej forme. Nedávno vylovili a pustili späť takmer polmetrový kus. Majko odhaduje, že ich môže byť v plese okolo päťdesiat.
Vode v Štrbskom plese pomôže ak sa konečne počasie umúdri a začne pršať. „Ochladením, a najmä dažďami by sa mala voda upraviť. Opäť nabehne prirodzený proces výmeny vody.“ dodáva Majko.
