BRATISLAVA - Počas horúčav by mali ľudia dodržiavať niekoľko hlavných zásad. Ide napríklad o vyhýbanie sa pohybu na priamom slnku či dodržiavanie pitného režimu. Informovala o tom hovorkyňa Univerzity Pavla Jozefa Šafárika (UPJŠ) v Košiciach Jaroslava Oravcová.
Podľa prodekana Lekárskej fakulty UPJŠ Daniela Pella treba nosiť vzdušné oblečenie a tiež si dávať pozor na veľké teplotné rozdiely pri prechode z exteriéru do vnútorných priestorov a naopak. „Zvlášť to platí pre starších ľudí, deti, tehotné ženy a ľudí s kardiovaskulárnymi ochoreniami,“ podotkol.
Dospelý človek by mal podľa neho počas dňa vypiť najmenej tri litre tekutín. Piť je treba o to viac, čím je človek fyzicky aktívnejší, a to predovšetkým minerálnu alebo stolovú vodu a ovocné šťavy a džúsy. Vhodný je aj bylinkový či v primeranej miere zelený čaj, nevhodné sú presladené nápoje s obsahom CO2, kofeínu, chinínu či alkoholu.
„Piť alkohol v horúčavách je nebezpečné, pretože je močopudný a vedie k strate tekutín v organizme a tiež spôsobuje rozširovanie ciev, čím sa znižuje krvný tlak, krv sa zahusťuje a slabšie sa okysličuje mozog,“ vysvetlil Daniel Pella.
Alkohol podľa jeho slov zároveň zrýchľuje metabolizmus a produkciu tepla v organizme a tiež znižuje prah citlivosti človeka na smäd, preto je lepšie v teplých dňoch po alkoholických nápojoch vôbec nesiahať. Každoročné letné skúsenosti však ukazujú, že Slováci aj v horúčavách často „zhrešia“ a siahnu aj po alkoholických nápojoch, najčastejšie po pive, výnimkou však nie je ani víno či destiláty.
„Ak sa už tak stalo, o to viac je dôležitejšie, obzvlášť pri požití destilátov, dbať na súčasný príjem dostatočného množstva minerálnej či stolovej vody. Tí, ktorí predsa len neodolajú posedeniu pri pohári piva, by mali rozhodne preferovať pivo bez alkoholu, resp. s nízkym obsahom alkoholu,“ priblížil prodekan Lekárskej fakulty UPJŠ v Košiciach. Zároveň dodal, že medzi močopudné patria aj nápoje s obsahom kofeínu a chinínu, preto je vhodné piť kávu či silný čierny čaj alebo tonik v horúčavách len v obmedzenom množstve.
Pella takisto odporúča konzumovať radšej zeleninu a ovocie s vysokým obsahom vody, ako sú napríklad uhorky, paradajky, melóny, broskyne a iné. „Predovšetkým seniori sú v týchto dňoch ohrození dehydratáciou, pretože sa im často ani pri vysokých teplotách nežiada jesť ani piť, alebo sa nechcú zámerne napiť, lebo sa obávajú stúpnutia krvného tlaku či nepríjemnému úniku moču,“ informoval.
Často užívajú močopudné lieky, čo situáciu ešte zhoršuje, pretože sa starší ľudia už aj bez toho rýchlejšie dehydrujú, keďže ich organizmus udržiava vodu ťažšie a tiež sa rýchlejšie prehreje. Prijímať dostatok tekutín sa však odporúča každému, piť by sme mali pravidelne v menších množstvách počas celého dňa, nielen keď cítime smäd, lebo ten už predstavuje varovný signál organizmu, že má telo deficit vody.
Nedodržiavanie pitného režimu môže byť podľa Pella rovnako nebezpečné ako pohyb na priamom slnku v čase najväčších horúčav. Pozor si treba dať aj v prípade priveľmi studených nápojov, predovšetkým s CO2, ktoré viac dráždia sliznice. Môžu spôsobiť zápal hrdla či žalúdka.
Človeka ohrozuje prehriatie nielen pri pohybe na priamom slnku, ale aj zdržiavanie sa v prehriatych miestnostiach, ktoré je preto potrebné dobre vetrať. Tiež sú nebezpečné veľké teplotné rozdiely medzi exteriérom a vnútornými priestormi s klimatizáciou. To platí aj pre presun autom alebo klimatizovanými hromadnými dopravnými prostriedkami – teplotný rozdiel by nemal byť väčší ako desať stupňov Celzia.
V čase horúčav by mali ľudia nosiť vzdušné oblečenie z prírodných materiálov svetlých farieb a na hlave by nemala chýbať nejaká pokrývka ako ochrana pred slnečným úpalom. Okolo poludnia nie je vôbec vhodné vychádzať na priame slnko, ani vykonávať fyzicky namáhavú prácu. Čo sa týka opaľovania, aj to by sme mali odložiť na čas mimo najväčších páľav, teda buď dopoludnia do 11:00 alebo popoludní po 15:00.
„Prehriatie organizmu sa prejavuje zvýšením telesnej teploty, malátnosťou, ospalosťou, bolesťami hlavy, závratmi a nevoľnosťou až zvracaním a jeho dôsledkom môže byť kolaps, kedy človek stratí kontrolu nad svojim telom a jeho odpadnutie je neraz spojené s krátkodobou poruchou vedomia,“ uzavrel prodekan Lekárskej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach Daniel Pella.
Organizmus zdravého človeka sa z neho pomerne rýchlo spamätá, no pre staršieho, chorého či malé dieťa môže mať vážne zdravotné následky a nutné je nielen ich ambulantné ošetrenie, ale niekedy aj dlhšia liečba v nemocnici.
