Ak sa vaše dieťa začne báť chodiť do školy, hoci predtým ju malo rado, zisťujte, či nie je šikanované.
BRATISLAVA – Až Jakubova smrť dostala na povrch zlo, ktoré sa šíri v našich školách. Vyšlo najavo, že deti bývajú v čase vyučovania neraz vystavované šikanovaniu, násilnému správaniu a agresivite. Našťastie, nie vždy sa takéto neľudské správanie končí tragédiou ako v Jakubovom prípade.
„Reagujem na výzvu Šikana v školách,“ napísala do redakcie Nového Času čitateľka Mária. „Minulý školský rok 2005/2006 som riešila prípad šikanovania mojej dcéry, ktorú trýznila spolužiačka. Bola o štyri roky staršia, lebo sa jej podarilo štyrikrát prepadnúť. Začalo sa to tým, že dcéra nechcela chodiť do školy. Najprv si vymýšľala, že ju bolí hlava, brucho a stále niečo iné.
Postupne som jej prestala veriť. Dcéra nakoniec priznala, že sa bojí spolužiačky. Povedala, že aj všetky stratené veci a peniaze jej pobrala ona. Informovala som o tom triednu učiteľku. Tá si ma však vypočula a to bolo všetko. Nič sa neriešilo, až kým spolužiačka nezaútočila na dcéru fyzicky. Telefonovala som riaditeľke, ale tá sa od problému držala v ústraní. V zúfalstve som zatelefonovala do pedagogicko-psychologickej poradne, kde ma okamžite objednali na pohovor.
Po začatí konania zo strany psychologičky a návštev v škole sa začalo o probléme hovoriť medzi deťmi aj rodičmi na mimoriadnom združení. Rodičia útočníčky, samozrejme, školu ignorujú. Podstatné však bolo, že dozor cez prestávky viac sledoval deti a ich správanie. Spolužiačka bola nakoniec preložená do osobitnej školy. „Moja dcéra už chodí do školy bez strachu a zlepšil sa jej aj prospech,“ dodala šťastná matka.
Odborníci sa zhodujú, že vykoreniť šikanovanie nie je jednoduché, pretože obeť má pocit poníženia a je odkázaná na pomoc. „Najdôležitejšia je všímavosť učiteľov a rodičov a ich ochota miešať sa do problémov detí,“ zdôrazňuje psychologička Ľubica Tománková. Šikanované dieťa chodí zo školy často uplakané, stráni sa ľudí a uzatvára sa do seba. Nezriedka sa začnú z domu strácať veci a peniaze. Ak dospelí zaregistrujú podobné správanie dieťaťa, treba situáciu okamžite riešiť a informovať učiteľa alebo psychológa.
Proti šikanovaniu niektoré školy bojujú veľmi aktívne. Kvôli tomu, aby zmizli medzi deťmi sociálne rozdiely, uvažujú na základných školách v Trenčíne o zavedení povinného nosenia uniforiem. Mladším deťom sa nápad páči, no starší žiaci sa búria. Nechcú vyzerať rovnako. V Spišskej Novej Vsi a v Slovenskej Ľupči zasa nainštalovali do tried a šatní kamerový systém. Vďaka kamerám sa vraj žiaci prestali biť a poklesol i počet krádeží. Psychológovia sú však k podobným novinkám rezervovanejší. Podľa nich to agresívne typy od násilného správania neodradí. Takí žiaci si dôvod na šikanovanie nájdu vždy a zastretie majetkových rozdielov uniformami či monitorovanie kamerami im môžu šikanovanie len oddialiť.
Mnohí rodičia už o šikane na školách prehovorili... Zastavme šikanu!
Postupne som jej prestala veriť. Dcéra nakoniec priznala, že sa bojí spolužiačky. Povedala, že aj všetky stratené veci a peniaze jej pobrala ona. Informovala som o tom triednu učiteľku. Tá si ma však vypočula a to bolo všetko. Nič sa neriešilo, až kým spolužiačka nezaútočila na dcéru fyzicky. Telefonovala som riaditeľke, ale tá sa od problému držala v ústraní. V zúfalstve som zatelefonovala do pedagogicko-psychologickej poradne, kde ma okamžite objednali na pohovor.
Po začatí konania zo strany psychologičky a návštev v škole sa začalo o probléme hovoriť medzi deťmi aj rodičmi na mimoriadnom združení. Rodičia útočníčky, samozrejme, školu ignorujú. Podstatné však bolo, že dozor cez prestávky viac sledoval deti a ich správanie. Spolužiačka bola nakoniec preložená do osobitnej školy. „Moja dcéra už chodí do školy bez strachu a zlepšil sa jej aj prospech,“ dodala šťastná matka.
Odstránia školskú šikanu kamery a uniformy?
Odborníci sa zhodujú, že vykoreniť šikanovanie nie je jednoduché, pretože obeť má pocit poníženia a je odkázaná na pomoc. „Najdôležitejšia je všímavosť učiteľov a rodičov a ich ochota miešať sa do problémov detí,“ zdôrazňuje psychologička Ľubica Tománková. Šikanované dieťa chodí zo školy často uplakané, stráni sa ľudí a uzatvára sa do seba. Nezriedka sa začnú z domu strácať veci a peniaze. Ak dospelí zaregistrujú podobné správanie dieťaťa, treba situáciu okamžite riešiť a informovať učiteľa alebo psychológa.
Proti šikanovaniu niektoré školy bojujú veľmi aktívne. Kvôli tomu, aby zmizli medzi deťmi sociálne rozdiely, uvažujú na základných školách v Trenčíne o zavedení povinného nosenia uniforiem. Mladším deťom sa nápad páči, no starší žiaci sa búria. Nechcú vyzerať rovnako. V Spišskej Novej Vsi a v Slovenskej Ľupči zasa nainštalovali do tried a šatní kamerový systém. Vďaka kamerám sa vraj žiaci prestali biť a poklesol i počet krádeží. Psychológovia sú však k podobným novinkám rezervovanejší. Podľa nich to agresívne typy od násilného správania neodradí. Takí žiaci si dôvod na šikanovanie nájdu vždy a zastretie majetkových rozdielov uniformami či monitorovanie kamerami im môžu šikanovanie len oddialiť.
Mnohí rodičia už o šikane na školách prehovorili... Zastavme šikanu!
