BRATISLAVA - Pripravte sa na náraz. Taliansku ekonomiku môže zasiahnuť kríza, na ktorú si Taliani zarobili tesne pred svojim vstupom do eurozóny. Talianska vláda zrejme ešte v roku 1999 začala manévrovať, aby prikrášlila svoje makroekonomické výsledky a dokázala tak krajinu dostať do eurozóny. Zdá sa, že bumerang sa vracia.
Prestížne noviny Financial Times píšu o 29-stranovej správe, ktorú získali z talianskeho ministerstva financií. Správa odhaľuje tajomstvá okolo transakcií so štátnym dlhom, ktoré sa odohrali v prvom polroku 2012. Najzaujímavejšou položkou je podľa Financial Times osem obchodov s derivátmi, na ktorých môže Taliansko stratiť až osem miliárd eur. Noviny oslovili viacerých expertov, ktorí tvrdia, že nebezpečné transakcie pochádzajú z neskorých deväťdesiatych rokov. "Taliansko sa vtedy snažilo vstúpiť do eurozóny a Rím prijímal peniaze od bánk, aby splnil kritériá deficitu, ktoré stanovila EÚ pre prvých jedenásť krajín, vstupujúcich do eurozóny v roku 1999," píše Financial Times. Vďaka manévrovaniu s bankami sa talianskej vláde podarilo zakryť výdavky tak, aby sa neobjavili v oficiálnych štatistikách.
"Taliansko použilo swap - finančný nástroj, ktorý umožnil znížiť výšku deficitu presunom finančných tokov do budúcnosti. V 90. rokoch si tak znížilo splátky, ale neskôr bude musieť zaplatiť väčšiu sumu," komentuje manévre ekonomický analytik Martin Vlachynský.
Článok pripomína, že v tom istom čase sa Taliansku podarilo zázračne splniť spomínané kritériá, keď deficit štátneho rozpočtu za tri roky klesol zo 7,7 percenta na 2,7 percenta. Daňové príjmy vlády sa pritom zvýšili iba minimálne a so šetrením sa vláda tiež nepretrhla. Napriek tomu dokázala uhrať najväčší pokles deficitu spomedzi zakladajúcich krajín eurozóny. Taliani si vylepšili papierové štatistiky za cenu veľkých strát do budúcnosti. A tieto straty ich práve dobehli.
Aféru si všimol aj slovenský denník Sme, podľa ktorého nemecký časopis Spiegel informoval, že vtedajší nemecký kancelár Helmut Kohl vedel o manipulovaní s talianskym dlhom, no neozval sa, aby politicky nepoškodil projekt spoločnej európskej meny.
Vlachynský pripomína, že podobné triky na zakamuflovanie zlých čísel vtedy použili aj Belgicko, Španielsko, či Portugalsko, no vedenie Európskej únie ich odignorovalo. Prevalenie týchto praktík vyvolalo pred niekoľkými rokmi škandál v prípade Grécka, ktoré je dnes fakticky zbankrotované. Podľa Vlachynského je aktuálny taliansky škandál takmer totožný. Upozorňuje však, že Taliansku hrozí strata "iba" osem miliárd eur, čo je zlomok z celkového štátneho dlhu na úrovni dvoch biliónov eur. "Je to ekonomický obor s gigantickým dlhom, nulovým rastom a rozhádanými politikmi, neschopnými robiť reformy. Krajinu už raz zachránila Európska centrálna banka. Ďalšie závažné problémy v blízkej budúcnosti sú pravdepodobné," dodáva Vlachynský.
V Taliansku vtedy na ministerstve financií pôsobil Mario Draghi, ktorý dnes šéfuje Európskej centrálnej banke.
