BRATISLAVA - Na Slovensku sa v budúcnosti môžu častejšie vyskytovať zemetrasenia. Naznačujú to merania deformácií zemského povrchu v rámci európskeho projektu CERGOP. Podieľajú sa na ňom aj odborníci zo Stavebnej fakulty Slovenskej technickej univerzity (STU) v Bratislave. Niektoré z meraní prebiehajú práve tento týždeň.
"Na území Slovenska tlačia na seba geologické bloky a môžeme očakávať, že sa na našom území budú častejšie vyskytovať zemetrasenia. Už dnes pozorujeme menšie zemetrasenia, aj preto sme sa rozhodli v rámci národného projektu rozšíriť sieť bodov, kde chceme monitorovať pohyby zemského povrchu,“ povedal Marcel Mojzeš z Katedry geodetických základov Stavebnej fakulty STU, ktorý zastupuje Slovensko v rámci projektu CERGOP.
Vedecké merania v rámci európskeho projektu tiež naznačujú, že Vysoké Tatry klesajú. Podľa posledných meraní je pokles asi jeden milimeter za rok. V obci Gánovce pod Vysokými Tatrami už je pokles väčší – dva milimetre za rok. To, či budú Tatry skutočne nižšie, musia ešte potvrdiť merania v dlhodobejšom horizonte.
Klesá aj Východoslovenská nížina. Naopak, okolie Banskej Bystrice stúpa, rovnako tak pohorie Karpaty. V Európe merania naznačujú rast v oblasti pohorí ako Alpy, alebo rast hôr v oblasti Vrancea vo východnom Rumunsku. Naopak, klesá Viedenská panva a tiež pobrežné oblasti južnej Európy.
Okrem spolupráce na projekte CERGOP spúšťajú podľa hovorkyne STU Andrey Hajdúchovej odborníci z univerzity projekt Národného centra diagnostikovania deformácie zemského povrchu na území Slovenska, v rámci ktorého zahusťujú sieť meracích bodov na území krajiny. V rámci CERGOP sa od roku 1994 monitoruje niekoľko desiatok bodov v 13 krajinách strednej Európy.
Ide o družicové stanice umiestnené na povrchu Zeme, z ktorých niektoré sú "permanentné", teda sledujú zmeny 365 dní v roku, niektoré sú "epochové", teda merania na nich sa spúšťajú v presne určenom termíne záväznom pre všetky krajiny. Takéto meranie prebieha práve v týchto dňoch (od 16. júna do 22. júna).
Merania v rámci národného projektu sa budú realizovať na deviatich bodoch, niektoré sa zhodujú s európskym projektom: Partizánske, Banská Bystrica, Banská Štiavnica, Rimavská Sobota, Telgárt, Gánovce, Liesek, Lomnický štít, Kamenica nad Cirochou. Banská Štiavnica podľa Hajdúchovej pribudla, pretože leží v caldere starej sopky, ktorú je nevyhnutné sledovať najmä z dôvodu včasného varovania v záujme ochrany obyvateľov, ako aj historických pamiatok. Tento bod už v minulosti geodeti sledovali, nezistili nijaké stopy aktivity sopky.
Zahustenie meracích bodov je v súčasnosti cieľom celej Európy. Zemský povrch totiž zaťažuje viacero vplyvov a merania sú nevyhnutné, aby sa predišlo katastrofám. Posuny povrchu sa dejú nielen vertikálne, ale aj horizontálne.
