BRATISLAVA - Školy by mali rómčinu využívať ako nástroj, ktorým by budovali most s komunitou Rómov. Ako ďalej hovorí Elena G. Kriglerová z Centra pre výskum etnicity a kultúry (CVEK), rómsky jazyk je na Slovensku vnímaný ako veľký problém. Tým sa okrem iného vytvárajú aj prekážky pre inkluzívne vzdelávanie detí.
Minimálne na symbolickej úrovni by školy mohli používať rómčinu. Deťom by tak vyučovanie veľmi priblížili a zefektívnili jeho priebeh, myslí si Kriglerová. Teraz podľa nej rómčinu vnímajú ako čosi nebezpečné a niečo, čo deťom upiera prístup ku kvalitnému vzdelávaniu. Na základe výskumu z rokov 2010 a 2011 CVEK tvrdí, že okrem absencie rómskeho jazyka na školách stojí malým Rómom v ceste za plnohodnotným vzdelaním viacero faktorov. Nemenný systém vzdelávania, ktorý doposiaľ nedokáže reflektovať potreby jednotlivca, vytvára podhubie pre neefektívnosť školských pomocných opatrení s ozajstným potenciálom. Kriglerová vysvetľuje, že napríklad asistent učiteľa by mohol byť veľmi dobrým nástrojom, ak by fungoval ako ďalší dospelý, ktorý pomáha učiteľovi zvládať obrovskú rozmanitosť v triede.
"V súčasnosti asistenti skôr hasia najväčšie problémy, to znamená, že sa snažia zdisciplinovať deti, snažia sa, aby bolo ticho v triedach, robia dozor na chodbe alebo suplujú za iných učiteľov. Ale nepôsobia v triede ako ďalší odborník, ktorý by deťom pomáhal". Problém vidí CVEK aj vo fungovaní nultých ročníkov, ktoré majú deti pripraviť na povinnú školskú dochádzku. "Veľmi často v ňom ako keby tie deti končia. Vznikne nultý ročník a deti v tej homogénnej skupine pokračujú v jednej triede až povedzme do deviateho ročníka," vysvetľuje sociologička. Vzniká tak niečo ako segregovaný prúd vzdelávania.
Na tieto problémy v snahe o inkluzívne vzdelávanie by podľa Kriglerovej malo zareagovať aj ministerstvo školstva. "Ministerstvo školstva sa k inkluzívnemu vzdelávaniu nijakým spôsobom nepribližuje," hovorí Kriglerová s tým, že to robí akurát v deklaratívnej podobe. "Fakticky nie sú v tomto školy nijakým spôsobom podporované," dodáva. Zároveň je podľa nej dôležité, aby si školy uvedomovali, čo je dôležité pre dieťa a nie pre školu. To znamená, že školy by mali zmeniť nazeranie na dieťa a tým aj na svoje pôsobenie. "A to môžu školy urobiť už dnes, aj keď to majú veľmi ťažké," uzavrela Kriglerová.
