BRATISLAVA - Prokurátor Jaroslav Kozolka v stredu vyhlásil, že nikdy nebol vedomým spolupracovníkom vojenskej kontrarozviedky (VKR). Jeho spis podľa denníka Sme dokazuje, že nehovoril pravdu. Sme spis sprístupnil Ústav pre štúdium totalitných režimov v Prahe.
Podľa dokumentov sa Kozolkova spolupráca s komunistickou kontrarozviedkou začala, keď pracoval ako zdravotník vo vojenskom útvare v Rusovciach. Zamestnal sa tam po tom, čo v Žiline skončil na vojenskom učilišti odbor špecializovaný na zdravotníctvo. Jeho riadiacim dôstojníkom bol Peter Urban.
Kozolka podľa Sme v októbri 1988 ešte ako kandidát tajnej spolupráce na stretnutí Urbana informoval o nečestných praktikách vojaka Miroslava Trenčana. „Uviedol, že Trenčan sa mu pri spoločnej ceste z práce chválil "ako vie vybavovať" kontrolné orgány, ktoré k nim prídu. Povedal, že má prostriedky, ktoré primiešava do kávy alebo čaju a tieto sa nedajú chuťou poznať. Dotyčný dostane hnačku a bolesti žalúdka. Podľa jeho vyjadrenia to už vyskúšal niekoľkokrát a malo to výborný výsledok. Tiež uviedol, že to občas skúša i na vojakoch služby.“ Kozolka informáciu o Trenčanovi uzavrel hodnotením, že sa „krajne negatívne stavia k výkonu verejnej služby“.
V januári 1989 už podľa Sme Kozolku prekvalifikovali z kandidáta na agenta. Kým kandidáti o tom, že spolupracujú s ŠtB, nemuseli vedieť, agent už na spoluprácu dával súhlas, pripomenul denník. Tak to bolo podľa Sme aj v prípade Kozolku. V spise je jeho vlastnoručne napísané vyhlásenie o spolupráci. Podpísal ho v decembri 1988. Dostal aj heslo na kontakt so svojím riadiacim dôstojníkom: Pozdravuje vás doktor z Rusoviec.
Kozolka podľa denníka VKR informoval aj o vojakovi Pavlovi Královi, ktorý bol v Rusovciach nespokojný. Ten mu hovoril o svojich snoch o živote na Západe, kde bol ako člen tanečného súboru. „Život tam hodnotil kladne, čo všetko tam dostať v obchode, aká je tam voľnosť“. Kontrarozviedka na základe toho na Krála nasadila ďalších agentov, aby sledovali, či nechce emigrovať.
Kontrarozviedku zaujímal aj podpráporčík Marián Pčolár, ktorého strýko žil od roku 1938 v Amerike. Kozolka preto podľa denníka Pčolárovi položil niekoľko otázok a potom do záznamu nadiktoval, že so strýkom neudržiava kontakt, príbuzní zo zahraničia mu ani neprišli na svadbu. „Položartom uviedol, že by nezaškodili nejaké doláre."
Podľa denníka Sme nie je známe, dokedy Kozolkova práca pre kontrarozviedku trvala. Jeho riadiaci dôstojník Urban si ešte v januári 1990 spoluprácu s ním pochvaľoval. V budúcnosti ho plánoval využiť na boj proti fašizmu a „kultu násilia“.
Kozolka vo štvrtok na otázky o spolupráci neodpovedal. Nepovedal ani, či sa už skončila. Ako prokurátor riešil niekoľko káuz týkajúcich sa vojenského spravodajstva, kde boli podozriví práve jeho agenti. Vedenie prokuratúry sa ho v stredu zastalo s odôvodnením, že má previerku Národného bezpečnostného úradu na stupeň dôverné. Tú potrebuje, aby sa mohol oboznamovať s tajnými materiálmi.
Ani Národný bezpečnostný úrad nevysvetlil, ako je možné, že Kozolka previerku dostal. Zákon hovorí, že osoby, ktoré vedome spolupracovali s ŠtB, ju mať nemôžu. Hovorkyňa napísala, že každú novú skutočnosť preveria. Informácie o Kozolkovi sú pritom v pražskom archíve prístupné roky. Je vylúčené, že by ich nemali naše tajné služby, ktoré sa k previerkam jednotlivých osôb vyjadrujú.
Kozolka získal titul JUDr. na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v roku 1999 ako 31-ročný. Pôsobil na vojenskej prokuratúre v Bratislave. Potom prešiel na Generálnu prokuratúru SR, kde vyšetruje aj prípad Hedvigy Malinovej alebo údajnú sabotáž pri nezvolení Dobroslava Trnku za generálneho prokurátora. Na prokuratúre podľa Sme patrí k najbližším ľuďom Dobroslava Trnku. Ten je podobne ako Kozolka bývalým vojenským prokurátorom.
