BRATISLAVA - Ak cudzinci na Slovensku nevedia po slovensky, je pre nich prakticky takmer nemožné zistiť informácie o bežných náležitostiach každodenného života, ako aj zásadných povinnostiach a právach, ktoré im vyplývajú z ich pobytového štatútu.
Nízka pripravenosť inštitúcií komunikovať v inom jazyku ako v slovenčine migrantov núti, aby požiadali o pomoc niekoho so znalosťou slovenčiny. To im zase bráni samostatnému fungovaniu. Upozornila na to Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM) na základe zrealizovaného výskumu, ktorý sa zameral na skúsenosti migrantov s násilím.
"Zároveň to zvyšuje ich zraniteľnosť voči osobám, ktoré takýto kapitál majú a môžu ho využívať na kontrolu či mocenské zneužívanie ostatných migrantov," upozornila IOM. Neznalosť úradného jazyka im komplikuje aj vyhľadanie pomoci pri domácom násilí či pri násilí na pracovisku, keďže jediná platná verzia pracovnej zmluvy býva v slovenčine, uviedla IOM.
Dodala, že pre nedostatočné ovládanie slovenského jazyka sa navyše spúšťa či eskaluje časť konfliktov. "Nedostatok jazykových znalostí vo všeobecnosti vedie migrantov do izolácie a vystavuje ich väčšej zraniteľnosti voči zneužívaniu," tvrdí IOM na základe výsledkov výskumu.
Medzi ďalšie rizikové faktory násilia voči cudzincom na Slovensku po neznalosti úradného jazyka patrí pobytový status, nasleduje menej privilegovaný pracovný vzťah, rozsah a typ sociálnych väzieb a ďalšie. Autori výskumu vychádzali z dotazníkov, v ktorých takmer na 140 otázok odpovedalo asi 700 dospelých cudzincov. Výskum pokračoval ďalšími 90 hĺbkovými rozhovormi. Na Slovensku žije asi 20.000 cudzincov z krajín mimo Európskej únie, práve na tých bol výskum zameraný.
