BRATISLAVA - Podiel škody spôsobenej ekonomickou kriminalitou na celkovej kriminalite z roka na rok narastá. Škoda spôsobená ekonomickou kriminalitou dosiahla 583,8 milióna eur. Je to o 144,8 milióna eur viac ako v roku 2011. Úrad vlády to konštatuje v správe o bezpečnosti Slovenskej republiky, ktorú predložil do pripomienkového konania. V oblasti ekonomickej kriminality zistili 16 681 trestných činov. V porovnaní s rokom 2011 klesol počet takýchto trestných činov o 1 464, ale súčasne aj klesla objasnenosť o 865 skutkov.
Celkový vývoj bezpečnostnej situácie na našom území z hľadiska počtu trestných činov možno podľa autorov správy považovať za uspokojivý. Dovedna za vlaňajší rok evidujú 90 351 všetkých trestných činov, čo je v porovnaní s rokom 2011 o 2 522 menej. Objasniť trestný čin a zistiť páchateľa sa podarilo v 47 883 prípadoch (52,99 percenta) a dodatočne objasnených bolo 5 231 trestných činov.
V oblasti obchodovania s ľuďmi došlo k nárastu o štyri trestné činy. Z celkovo zistených 23 prípadov objasnili iba dva. Trinásť prípadov sa týkalo sexuálneho vykorisťovania, päť prípadov súviselo s pracovným vykorisťovaním, v troch prípadoch išlo o nútené žobranie a zvyšné dva prípady sa týkali nútených sobášov. Na prvom mieste medzi krajinami, ktoré sú cieľové pre obete pracovného vykorisťovania, naďalej zostala Veľká Británia.
Bezpečnosť občanov ohrozovalo 6 607 násilných trestných činov, čo predstavuje pokles o 395 prípadov. Objasnenosť tiež zaznamenala pokles o 3,03 percenta. Vlani sa stalo 75 vrážd (43 so zbraňou), čo je o 21 menej ako v roku 2011. "Motívom páchania boli najčastejšie osobné konflikty, pričom väčšinou išlo o nepripravované konanie v afekte," uvádzajú autori správy. Prípad vraždy so sexuálnym motívom a rasovým motívom vlani nezaznamenali. Naopak, počet lúpeží stúpol o 123 prípadov (z 851 na 974) a objasnenosť takejto trestnej činnosti dosiahla 56,98 percenta.
Kriminalita zameraná na majetkové hodnoty predstavovala 44,21 percenta z celkovej kriminality. Vlani poklesol počet majetkových trestných činov o 3 232 v porovnaní s rokom 2011. Každý deň zlodeji ukradli v priemere sedem áut, v Bratislavskom kraji to boli v priemere dve až tri motorové vozidlá denne. "Z dlhodobého hľadiska majú klesajúcu tendenciu krádeže vlámaním do bytov a rodinných domov," dodali autori správy.
Oblasť organizovanej kriminality bola charakteristická znížením počtu násilných trestných činov s presunom aktivít na páchanie ekonomickej kriminality. Naďalej pretrvala regionálna pôsobnosť organizovaných skupín, vymedzenie sfér vplyvu jednotlivých zločineckých skupín a široká škála druhov trestnej činnosti, ktoré páchajú.
Produkcia najčastejšie zneužívanej drogy - marihuany sa znížila. Trh totiž ovládajú organizované skupiny, dovážajúce túto drogu zo zahraničia, konkrétne z Českej republiky a Poľska. Výrazne stúpol dopyt po pervitíne, pretože je to ľahšie dostupná droga. "Nelegálny obchod s pervitínom a heroínom riadili vysoko postavené osoby v podsvetí slovenskej a albánskej národnosti, pričom predaj bol vykonávaný Slovákmi," uvádza sa v správe. Zaznamenali aj prípad produkcie látky GBL, ktorá je prekurzorom tekutej extázy, ako aj rozširovanie nových syntetických, tzv. dizajnérskych drog (kopírujú účinky zakázaných drog, ale sú vyrobené z legálnych látok).
Migračné vlny, ktoré nasledovali po udalostiach tzv. arabskej jari a smerovali do Európy, priamo nezasiahli územie Slovenska. "Rizikovým však zostáva nárast počtu nelegálnych migrantov z afrických štátov, zneužívanie azylovej procedúry, používanie falošných dokladov, falošných podporných dokladov pre vstup na územie SR a využívanie legálnych spôsobov vstupu s úmyslom nelegálneho pobytu (tzv. overstayers)," dodali autori materiálu.
Medziročný rast celkovej nelegálnej migrácie o 21,3 percenta spôsobil najmä vývoj na slovensko-ukrajinskej hranici. Tam vlani zadržali až o 67,4 percenta viac nelegálnych migrantov ako v rok predtým. "K nárastu došlo i v kategórii neoprávnený pobyt – overstayers, ktorá je často spojená s nelegálnou prácou a tvoria ju cudzinci, pre ktorých je SR cieľovou krajinou". Policajti zdokumentovali 106 skutkov prevádzačstva obvinili 87 ľudí.
Na cestách pokračoval trend znižovania počtu dopravných nehôd. Bolo ich 13 945, čo znamená medziročný pokles o 1 056 prípadov. Na cestách zahynulo o 28 osôb menej ako v roku 2011. Počtom obetí 296 sa SR po prvýkrát podarilo splniť záväzok EÚ a znížiť počet obetí dopravných nehôd pod stanovenú úroveň 305. Najčastejšími príčinami dopravných nehôd bolo porušovanie povinností vodiča a nedovolená rýchlosť jazdy. Najviac nehôd bolo na miestnych komunikáciách a najmenej na rýchlostných cestách.
