BRUSEL - Chorvátsko, ktoré sa od 1. júla stane členom EÚ, je najskorumpovanejšou krajinou v Európe. Tvrdí to prieskum americkej spoločnosti Ernst & Young, zameraný na korupčné praktiky vo svete. Niektoré ukazovatele sú však oveľa horšie pre Slovinsko, člena EÚ a eurozóny, a neželaná bronzová medaila v tomto rebríčku pripadla Slovenskej republike a Grécku, uviedol dnes európsky internetový denník EUobserver.
Prieskum, ktorý americká finančná spoločnosť zverejnila v utorok, sa zakladá na rozhovoroch s členmi predstavenstiev 3459 spoločností v 36 krajinách sveta, z čoho 20 boli členské štáty EÚ.
Otázky sa týkali aspektov neetického správania v podnikaní, ako je ponúkanie úplatkov za získanie lukratívnej zákazky alebo vedomé nadhodnocovanie finančnej situácie podnikov.
Respondenti z Chorvátska uviedli, že korupcia a úplatkárstvo sú až v 90 percentách prípadov bežné v ekonomickom živote ich krajiny. Ešte horšie dopadol prieskum v Slovinsku, kde túto možnosť opísalo 96 percent opýtaných. Na treťom mieste sa ocitlo Grécko a Slovensko, kde je korupcia bežnou praktikou v 84 percent prípadov.
Na ďalších popredných miestach v rebríčku korupcie sa ocitla aj Česká republika (73 percent), Portugalsko (72 percent), Maďarsko (70 percent), Španielsko (65 percent), Rumunsko (61 percent) a Taliansko (60 percent).
Odpovede zo Slovinska sú šokujúce aj preto, lebo naznačujú mieru korupcie vyššiu ako v Keni, kde je podľa respondentov korupcia na 94-percentnej úrovni.
V priestore EÚ sú podľa tohto prieskumu najmenej skorumpované škandinávske štáty, keď podľa prieskumu miera korupcie vo Fínsku a Švédsku dosahuje iba 12 percent.
Tri najväčšie ekonomiky EÚ sú z tohto hľadiska v "strednom pásme," keď vo Francúzsku miera korupcie dosiahla 27 percent, v Nemecku 30 a v Británii 37 percent.
Situácia v Chorvátsku nie je pre EÚ neznáma, dôkazom čoho je aj dokument Európskej komisie z marca tohto roku, ktorý vyzýva Záhreb na výraznejší pokrok v boji proti korupcii a organizovanému zločinu a na prijatie nových opatrení na ochranu verejných dražieb. Týka sa to aj zneužívania moci v štátom kontrolovaných firmách a dôraznejšej ochrany svedkov, ktorí prípady korupcie oznámia.
V čase, keď sa Slovinsko snaží presvedčiť finančné trhy, že si poradí s bankovou krízou a nebude odkázané na program finančnej pomoci z fondov eurozóny, sú zverejnené údaje o nadhodnocovaní finančných údajov úderom pod pás.
