BRATISLAVA – Zástupcovia parkovacích spoločností z holandského Amsterdamu aj tureckého Istanbulu prišli na návštevu do Bratislavy, aby mestu poradili s pripravovanou parkovacou politikou. Tú plánuje magistrát spustiť od septembra.
Podľa primátora Milana Ftáčnika (nezávislý s podporou Smeru-SD) sa mesto počas stretnutia utvrdilo v krokoch, ktoré smerom k zavedeniu nového parkovania robí. S úplne novým podnetom podľa neho zahraniční zástupcovia do slovenskej metropoly neprišli.
V 700-tisícovom Amsterdame aj trojmiliónovom Istanbule sa o parkovaciu politiku starajú mestské spoločnosti, v Holandsku Cition, v Istanbule Ispark. Výkon parkovacej politiky má teda na starosti jedna spoločnosť. V Bratislave sa zatiaľ uvažuje o tom, že výkon politiky budú mať na starosti mestské časti, napríklad Staré Mesto už začalo súťažiť prevádzkovateľa.
"V Amsterdame majú skúsenosti, že niektoré mestské časti tiež mali na začiatku takýchto operátorov, postupne ale odovzdali výkon parkovacej politiky do rúk mestskej organizácie, ktorú stopercentne vlastní mesto," povedal Ftáčnik.
Mestské časti však v Amsterdame majú podľa primátora svoju úlohu. Určujú napríklad výšku poplatkov, mesto nastaví len maximálne ceny. Podobný systém plánuje zaviesť aj Bratislava. "Akurát v Amsterdame je najvyššia cena za hodinu parkovania 5 eur v centre. U nás je to nereálne, my uvažujeme o nižších cenách, možno jednom eure na hodinu," vyčíslil Ftáčnik.
V oboch krajinách je dohodnutý poplatok, ktorý platí mesto spoločnej organizácii na náklady a všetko ostatné, čo získa z parkovania, sa rozdeľuje medzi mesto a mestské časti. "Amsterdam má presný vzorec, podľa ktorého ide 30 percent mestu, ktoré za to rieši verejnú dopravu či cyklistické trasy a 70 percent zase mestským častiam," vysvetlil Ftáčnik.
Jasný vzorec rozdeľovania peňazí chce mať aj Bratislava. Ftáčnik naposledy uvažoval o prerozdelení tak, že 20 percent pôjde mestskej časti, pretože bude mať na starosti prevádzku systému, päť percent mestu na zaplatenie policajtov a zvyšok sa rozdelí podľa počtu parkovacích miest medzi mesto a mestské časti.
V Istanbule rezidentov a návštevníkov nerozlišujú, obe skupiny si môžu kúpiť parkovaciu kartu na určité obdobie. V Amsterdame môžu mať v centre rezidenti len jednu kartu, mimo neho už aj viac, ak má rodina viac áut. Amsterdam však nemá zvýhodnenie, keď ide vodič parkovať do inej mestskej časti. Bratislava chce pre takýchto vodičov zaviesť polovičnú zľavu. Taktiež, v Istanbule ani Amsterdame nefunguje vyhradené parkovanie. "V Amsterdame sú len dve výnimky, pre policajtov a zdravotne postihnutých," doplnil primátor.
Dve tretiny výnosov z parkovacej politiky v Amsterdame sú z poplatkov za parkovanie, asi 20 percent z poplatkov za rezidentskú kartu a zvyšok tvoria pokuty. Podľa Ftáčnika majú v holandskej metropole zmerané, koľko je schopný odkontrolovať jeden inšpektor verejného poriadku alebo mestský policajt.
"Dopravnú značku nasnímajú a z databázy zistia, či človek zaplatil alebo nie," priblížil primátor s tým, že vo vymožiteľnosti systému sú teda úspešní. Spoločnú databázu chce aj Ftáčnik. "Mesto takto vyberá pomerne veľké sumy a prínos do mestskej pokladne je aj u nás dôležitý."
