Potraviny v Európe obsahujú vírusy, sklo aj parazity: Odkiaľ pochádza najviac humusu!

Na to, aby sa tieto druhy potravín nedostali až na náš stôl, zabezpečujú jednotlivé krajiny ich kontrolu, či už to priamo na hraniciach, na trhoch alebo si vlastné previerky robia aj jednotlivé spoločnosti. A hoci sa v poslednej dobe hovorí najmä o škandáloch u našich severných susedov, Poľsko podľa údajov z RASFF ani zďaleka nefiguruje na popredných priečkach. Štátov, ktoré majú "maslo na hlave", je oveľa viac a nájdeme ich na všetkých kontinentoch.

Najväčším hriešnikmi v pôvode nevyhovujúcich potravín za mesiac marec boli Čína s 25 a Turecko s 23 hláseniami. V tesnom závese za nimi nasledovali Francúzsko a Španielsko zhodne s 19, Brazília a Nemecko so 14, Holandsko s 12, Poľsko a India s 11 a USA s Argentínou s 9 oznámeniami. Taliansko, Belgicko a Bangladéš dosiahli 7 prípadov. Šesť nevyhovujúcich produktov pochádzalo zo Švédska, Lotyšska a Rumunska. Na chvoste tohto rebríčka sa ocitli Rakúsko, Thajsko, Ukrajina, Írsko, Veľká Británia, Austrália, Hongkong, Maďarsko či Bulharsko.

Podľa riaditeľky Potravinárskej komory Slovenska Jarmily Halgašovej sú Turecko a Čína štáty, z ktorých sa do EÚ a teda aj na územie Slovenska dovážajú potraviny vo významných množstvách. "Turecko je tzv. asociovaným štátom EÚ, má záujem pristúpiť k štátom EÚ. Na druhej strane Čína je veľmi vzdialeným štátom, kde sú však aj napriek tomu vykonávané kontroly zo strany EÚ. Tak ako všade vo svete, aj v týchto štátoch sú renomovaní výrobcovia/producenti potravín a nájdu sa tam aj nepoctiví, ktorí vedome porušujú právne normy. Faktom je, že v Číne je neporovnateľne lacnejšia pracovná sila, že v Číne sú celkové náklady na výrobu potravín významne nižšie a je to aj v dôsledku laxného prístupu k životnému prostrediu," uviedla pre Topky.

Zobraziť galériu (2)

A tu je malý prehľad "dobrôt", ktoré kontroly odhalili:

Kúsky skla, plastov, čepeľ noža či mŕtve živočíchy nie sú v potravinách ojedinelými cudzími predmetmi, ktoré by mohli prekvapiť spotrebiteľa. Oveľa záhadnejšie však znejú názvy látok, za ktorými sa niekedy skrýva rovnaká hrozba.

Aftalotoxíny sú druhy mykotoxínov, ktoré vznikajú ako produkty látkovej premeny toxinogénnych kmeňov mikroskopických húb (plesní) a majú toxické účinky na človeka. Hoci sú toxické len pri konzumácii vo veľkom množstve, prijímanie malých dávok aflatoxínov počas dlhého obdobia môže ohroziť zdravie.

Ochratoxín A je mykotoxín s karcinogénnymi, nefrotoxickými, teratogénnymi, imunotoxickými a pravdepodobne neurotoxickými vlastnosťami. Spája sa s nefropatiou u ľudí.

Phenthoate, dinotefuran a dieldrin sú insekticídy používané proti voškám, motýľom, muchám, komárom a inému hmyzu. Ide o nervovo-paralytické látky škodlivé pre zdravie človeka.

Ortuť v kontaminovaných potravinách sa vyznačuje toxicitou a schopnosťou prenikať placentou.

Olovo patrí medzi toxické ťažké kovy. Chronická záťaž relatívne nízkymi dávkami môže viesť k poškodeniu obličiek a pečene, reprodukčného, kardiovaskulárneho, imunitného, nervového a tráviaceho systému. Krátkodobá záťaž vysokými dávkami olova môže spôsobiť ochorenia gastrointestinálneho traktu, anémiu, ochorenia mozgu a až smrť. Olovo je mimoriadne nebezpečné pre novorodencov a deti.

Norovirus a salemonella spôsobujú hnačkové infekcie, ktorých ťažký priebeh si môže vyžiadať hospitalizáciu.

Parazit Anisakis žije v tele rýb a je považovaný za nebezpečného pre človeka. Má tendenciu sa usadiť v tráviacom trakte a rozširovať sa aj do ďalších orgánov, kde kladie vajíčka.

A toto všetko je len malým zlomkom z toho, čo na nás v potravinách číha.