KOŠICE - Občianskym kandidátom v nadchádzajúcich prezidentských voľbách je i Andrej Kiska. Je známy predovšetkým ako filantrop, ktorý založil charitatívnu nadáciu Dobrý Anjel. Prostredníctvom nej pomáha sociálne slabším a chorým. Stretol sa s nami v Košiciach na jednej zo svojich prednášok a poskytol nám rozhovor.
Prečo ste sa rozhodli kandidovať za prezidenta ?
Roky som podnikal, zamestnával tisíce ľudí a videl som, koľko je tu problémov a prekážok. Ale až keď som začal pracovať v Dobrom Anjelovi a začal pomáhať ľuďom, tak som videl obrovské systémové zlyhania štátu, obrovskú chudobu, zlé zdravotníctvo, korupciu a vo mne rástlo vnútorné rozhorčenie. Tak som sa rozhodol, že by som chcel tejto spoločnosti pomôcť ešte viac. Aj charita má totiž svoje limity. Pomohli sme ako sa dalo a Dobrý Anjel sa stal najúspešnejšou charitou na Slovensku v počte získaných a prerozdeľovaných prostriedkov. Je to síce pekné, ale chcem urobiť ešte viac.
Vašu prácu si ľudia všimli a vážia. V prieskumoch verejnej mienky ste sa za ocitli hneď za premiérom Robertom Ficom a delilo vás len 5 percent. Čím si to vysvetľujete ?
Myslím si, že ľudia sú veľmi sklamaní z politikov. Ako sa správajú, čo sľúbili, čo urobili alebo neurobili. Je tu veľké rozhorčenie a ľudia cítia potrebu nezávislého, apolitického prezidenta, ktorý príde z iného prostredia.
Prezident však nemá veľké právomoci. Ak by ste sa ním stali, čo by ste chceli zmeniť?
Problémov je v našej spoločnosti veľmi veľa a ja by som bol rád, keby sa mi do politiky podarilo pritiahnúť nových a čestných ľudí. Ak chcem byť súčasťou politiky, tak do nej chcem vojsť ako nezávislý a nestranícky kandidát, ako občiansky prezident nespájaný so žiadnou stranou. Chcem byť predovšetkým aktívny prezident. Prezident Slovenska má totiž silný mandát, pretože je volený občanmi a záleží veľmi na ňom, ako tento mandát presadí a využije. Preto by som chcel byť aktívnou súčasťou parlamentu, súdnictva a vlády. Čiže objektívne hodnotiť ich činnosť. Prezident, i keď nemá u nás veľké právomoci, ale má právo vyjadriť sa k ich činnosti a v prípade nesúhlasu môže použiť i veto, i keď ho môžu prehlasovať. Ale pokiaľ nesúhlasí s prijatými zákonmi a politikou a keď to dá verejne najavo, tak tým že má taký silný mandát, môže ovplyvniť ľudí. Určite chcem pomôcť Slovensku ako skúsený manažér aj v oblasti ekonomiky a zamestnanosti a ako filantrop pri budovaní občianskej spoločnosti.
A ako hodnotíte súčasného prezidenta Ivana Gašparoviča?
Ja som jeden z tých, ktorý sa priklonil k opozičným politikom, aby bola naňho podaná žaloba. Je jednoznačne prezidentom jednej strany. Sám povedal, že sa cíti neformálnym členom vládnucej strany Smer, a to je najsmutnejšie čo sa môže stať, keď sa prezident rozhodne hájiť záujmy len jednej strany. Nevytvára protiváhu, ktorá objektívne ľuďom dôvodí parlamentné obštrukcie. Ak niečo schváli koalícia, opozícia to napadne a keď sa vymenia je to naopak. A práve prezident by mal objektívne vysvetliť ako to je. Takže k činnosti nášho prezidenta, môžem povedať len toľko, že som z neho smutný. Smutný som nielen preto, že nie je proaktívnym prezidentom ale najsmutnejší som z toho, že je prezidentom jednej strany.
Čo hovoríte na vystúpenie Roberta Fica v Modrom z neba?
Podľa mňa to bol krutý výsmech státisícom ľudí, ktorí žijú v chudobe a na Slovensku sa im veľmi ťažko žije. Že vlastne ten, ktorý je z veľkej časti za tento stav spoločnosti zodpovedný, sa zrazu stáva tým dobrodincom, ktorý pomôže jednej osobe, a to z našich peňazí, z našich daní. Ukazoval svoju filantropickú a ľudskú tvár. Pritom on sám, veď kto iný ako premiér má tu právomoc, aby sa ľudia do takýchto situácií nedostávali. Ale on sa zahral na dobrodinca, že pomôže jednej osobe. A ďalšie státisíce si len môžu zbožne priať, aby aj im pomohol. Ale to sa nestane.
Povedzte nám niečo aj o svojom súkromnom živote
Mám 4 deti, som raz rozvedený. Mám už dve dospelé deti. Syn má 26 rokov a vyštudoval univerzitu a teraz pracuje v Prahe, dcéra ma 22 rokov a študuje v Bostone. Bude končiť a už teraz uvažuje, kde bude pracovať. Pre mňa aj ako rodiča je bolestné, že mladí a talentovaní ľudia neuvažujú o Slovensku ako o krajine, kde chcú pôsobiť ale o zahraničí. Z druhého manželstva mám dve malé deti. Mám druháčku Veroniku a štvorročného Viktorka. Keďže mám malé deti, veľa času mi na koníčky neostáva. Venujem sa najmä deťom. Ale ak sa dá, tak veľmi rád cestujem. Milujem najmä chudobné krajiny ako Barma, Laos, Kambodža. Sú to krajiny kde rád chodievam a napriek obrovskej chudobe, sú tam ľudia šťastní. A ďalším mojím koníčkom je čítanie.
Ste Popradčan, tak nepochybujem, že Tatry sú vašou srdcovkou
Určite. Veľmi rád lyžujem a s výnimkou roka a pol, keď som žil v Amerike a robil tam gastarbeitra, tak som celý život prežil v Poprade.
Povedzte nám niečo o tejto americkej etape
Keď som mal 27 rokov a prešla nežná revolúcia, tak sme sa s manželkou rozhodli, že skúsime nájsť svoje šťastie v Amerike. . Tak ja som išiel do USA, doma som nechal manželku so synom a čakali sme druhé dieťa. V USA som umýval dlážky, stával domy, pracoval 100 hodín týždenne a popri tom som sa snažil nájsť prácu ako inžinier. Medzitým sa mi narodila dcéra. Po roku a pol som sa rozhodol, že sa vrátim domov a pred odchodom som všetky moje zarobené peniaze investoval do akcii spoločnosti, ktorá skrachovala. Takže som prišiel domov bez peňazí a uvažoval som čo ďalej so životom. Ale ako sa hovorí, čo vás nezabije to vás posilní a ja som sa touto skúsenosťou veľa naučil.
Aký je váš názor na momentálne dosť silnú negatívnu atmosféru v spoločnosti ?
Určite sme za 20 rokov dokázali veľmi veľa a mnohokrát si neuvedomujeme, ako dobre sa tu na Slovensku máme. Ale človek často vníma svoje šťastie podľa toho, aký má uhol pohľadu , ktorým smerom sa pozrie. Ak smerom na chudobnú krajinu a uvedomím si čo mám, tak sa cítim šťastný. Ak na úspešnejšiu, tak mám zlý pocit, že sa mi žije zle. Myslím si, že za súčasné zlé vnímanie našej spoločnosti môžu aj politici. Vidno to i pri vnímaní politikov. Ich dôvera klesla na historicky najnižšiu úroveň. Naša spoločnosť každých 20 rokov prechádza akousi obrodou. Mali sme to v rokoch 48, 68, 89. Za tých dvadsať rokov, akoby sa nahromadila v spoločnosti skepsa a nedôvera. Ľudia sú znechutení, keď vidia aké obrovské kauzy sú tu, aká korupcia a pritom nikto nebol potrestaný. Vnútorná skepsa je momentálne u nás veľmi silná a je potreba i „novej krvi“ v politike, aby i mladí ľudia mali chuť tu žiť. Sám som prekvapený, koľko mladých ľudí chce odísť do zahraničia, až okolo 70 percent. A to je veľmi smutné. Ľudia nevidia perspektívu. Uvedomujú si, že to či budem úspešný a dostanem dobrú pozíciu, nezáleží od mojich vedomosti a schopnosti, ale od toho, koho poznám. A to je prejav korupcie, ktorou je naša spoločnosť prerastená.
Na záver, nebojíte sa, že vás politika zmení ?
Určite bude na mňa v kampani hádzaná špina. S tým rátam a s tým do toho idem. Moja motivácia je však veľmi silná a tak sa nebojím. A nebojím sa ani toho, že by ma skorumpovali. Som človek finančne nezávislý. Vybudoval som firmy na zelenej lúke, predal som ich a mám dosť prostriedkov, takže netúžim po peniazoch, ani po moci, ale chcem spoločnosti pomôcť. Nemám obavu z toho, že by mňa niekto mohol uplatiť, alebo vydierať alebo vtiahnúť do nejakých hier. Lebo mojou úprimnou motiváciou je pomôcť.
