PEZINOK - Mestský policajt Milan Juhász (52), ktorý je obžalovaný z masakry v Hurbanove, patrí do ústavu a má sa liečiť. Taký je záver psychiatrov, ktorí ho vyšetrovali. Dnes jeden z nich - Miroslav Čerňan, rozprával o zisteniach odborníkov pred Špecializovaným trestným súdom.
Nepovedal však jednoznačne, či obžalovaný môže niesť aj trestnoprávnu zodpovednosť, i keď u neho nezistili úplnú nepríčetnosť počas streľby. „Vyjadrujeme to konštatovaním zmenšenia ovládacej a rozpoznávacej zložky konania. Obe považujeme za významne znížené, až blízke k vymiznutiu,“ povedal Čerňan novinárom. Na otázku, či Juhász vedel, čo robí, odpovedal, že nemôžu jednoznačne odpovedať áno.
Streľba bola abnormálnou reakciou Milana Juhásza, došlo u neho k stavu vystupňovaného afektu. To je podľa znalca forenzne (súdne) závažný stav. U Juhásza eskaláciou agresívneho konania došlo k vybitiu tohto afektového stavu. K tomu došlo po tom, ako sa u neho nezdravo hromadili negatívne emócie.
Psychiater pripustil, že jedným z komponentov "poslednej kvapky" spustenia agresívneho konania mohla byť aj chemická reakcia, ktorá sa deje v tele počas doznievania požitia alkoholu. Juhász si totiž večer pred masakrou dal niekoľko vinných strekov. Juhásza znalec označil za puntičkára, ktorý ale v deň vraždy takýto nebol - z domu napríklad vyšiel v papučiach, najprv išiel zlou trasou.
Zaznamenali u neho paranoidný vývoj, ktorý má nepriaznivý trend. Nevylučujú možnosť zopakovania jeho afektívneho konania. Aby sa zabránilo, že nepriaznivý vývoj jeho osobnosti prerastie do trvalej duševnej poruchy, navrhli pre neho ústavné psychiatrické liečenie. V prípade úspešného liečenia psychiatri pripúšťajú aj možnosť resocializácie obžalovaného.
Znalci vidia za prechodným duševným stavom Juházsa paranoidný vývoj osobnosti. Vyšetrením zistili neurologické poškodenie mozgu, ktoré však nie je degeneratívne - má zmeny na bielej hmote mozgu. „Zakladá zníženú emočnú odolnosť, neschopnosť udržať dlhodobé kontrolované napätie pod kontrolou,“ vysvetlil znalec, podľa ktorého Juhász chápe zmysel prípravného trestného konania. Paranoidný vývoj ešte nemá charakter trvalej duševnej poruchy, môže však spôsobovať jeho problém pochopiť trestnosť svojich skutkov.
Psychológ Róbert Mathé konštatoval, že u Milana Juhásza nemôže potvrdiť jednoznačný rasový motív jeho činu. Uviedol to v psychologickom posudku, ktorý dnes na súde prečítali a znalec potom odpovedal na otázky. Podľa Mathého Juhász nemá psychózu, ale zistil rozvíjajúci sa paranoidný vývoj smerujúci k „poruche s bludmi“. Okrem toho u Milana Juhásza zistil strach z niektorých rómskych osôb voči nemu.
Podľa psychológa chcel obžalovaný extrémne agresívnym prejavom sám riešiť problém verejného poriadku s časťou neprispôsobivých Rómov, ktorý počas svojej práce nevedel vyriešiť a stresoval ho. Hnev a zlosť mal na tú časť Rómov, s ktorými mával problémy ako mestský policajt. V minulosti prefackal rómskych chlapcov, ktorí údajne niečo ukradli. Agresivita nie je dominantná časť osobnosti Milana J., ale reakcia na stres a frustráciu. Psychológ u neho zaznamenal aj syndróm vyhorenia.
Milan Juhász v pondelok v úvode súdneho procesu vyhlásil, že nepopiera spáchanie skutku, ako je uvedené v obžalobe. Podľa tohto opisu prišiel vlani v sobotu dopoludnia 16. júna v čase svojho voľna na dvor domu rómskej rodiny v Hurbanove. Zastrelil tam otca rodiny, syna aj zaťa a zranil ďalšieho syna a jeho manželku.
Po streľbe sa vybral k domu primátorky, ktorá však nebola doma. Tvrdil, že jej chcel všetko vyrozprávať. Tam ho aj zadržala polícia. Dôvodom streľby údajne bolo správanie sa tejto rodiny, vyšetrovatelia nevidia za vraždami rasový motív. Obete boli v minulosti trestne stíhané. Juhász pracoval v mestskej polícii dvadsať rokov. Podľa medializovaných informácií počas vyšetrovania tvrdil, že ho rodina frustrovala, a tak s ňou urobil poriadok.
