BRATISLAVA – Na Slovensku nemáme podľa katolíckeho kňaza Mariána Gavendu kresťanov. Ako povedal pri uvedení knihy talianskeho biskupa Giampaolo Crepaldiho Katolík v politike, ktorú vydala Nadácia Antona Tunegu, na Slovensku máme pokrstených, ale nie kresťanov.
Podľa neho máme skreslené predstavy o kresťanoch. Máme tu síce ľudí dobrých aj zbožných, ale či máme aj kresťanov na Slovensku, nad to by dal otáznik. „Stále sa opakuje, že máme kresťanov, ktorí majú strach alebo predsudky angažovať sa v politike. Kniha ukazuje na dôvody, prečo by sa mal kresťan angažovať v politike. Nám chýba jeden základ, považujeme za samozrejmosť, že kresťanov už máme, len sa boja angažovať v politike. My tu kresťanov nemáme, máme pokrstených,“ vyhlásil Gavenda.
Upozornil, že mnoho ľudí sa nevie prežehnať, pričom ide o základný prejav kresťana. „Koľko aktívnych ľudí sa vie prežehnávať a prežehnáva sa vedome každé ráno,“ opýtal sa.
Podľa Gavendu nemáme na Slovensku rozvinutú ani teológiu laika, laickej angažovanosti. „Koľko kňazov k tomu vychováva farníkov? Tu je vákuum, ktoré musíme pomenovať,“ konštatoval. Podľa neho sú tu ľudia ochotní, ale keď kresťanstvo nežijú vyformovaným spôsobom, nemôžme očakávať, že sa budú správnym spôsobom angažovať v politike, a ak, tak sa to zvrhne na hľadanie vhodných postov alebo vplyvu, alebo osobnej kariéry, ale to už nie je angažovanie sa v politike.
„Je to obrovská výzva pre kňazov, aby toto povedomie vytvárali. Majú veľký vplyv. Majú učiť veriacich záväzkom krstu, teda kráľovské, kňazské, prorocké povolanie, na ktoré je každý laik pomazaný krstom a posilnený birmovkou. Kňazi majú rozvíjať tieto sviatosti a pomáhať objavovať, čo znamená byť prorokom, ako a prečo poukazovať na to, čo je v spoločnosti dobré a zlé,“ zdôraznil. Podľa neho kňazi laikov musia učiť ako posväcovať angažovanosť v bežnej práci, nielen na významných postoch. „Ak sa niekto nenaučí, že aj najbežnejšia práca je kňazská práca, že ňou vykupuje s Kristom svet, ťažko sa taký človek môže angažovať v politike,“ dodal.
Spolu s Gavendom uvádzali knihu do života bývalý minister zahraničných vecí a občiansky aktivista Pavol Demeš a predseda KDH Ján Figeľ. Podľa Demeša kresťania, ktorí sa dostali u nás do politiky od roku 1989, ovplyvnili zásadne reformy a demokratizáciu Slovenska.
„Mal som možnosť slúžiť s Jánom Čarnogurským vo vláde idealistov, ľudí ktorí verili, že toto bude slušný a demokratický štát. Títo ľudia verili, že kresťania budú mať v politike zásadné miesto,“ povedal s tým, že v súčasnosti však hviezdne chvíle kresťanských politikov rozhodne nedosahujú svoj vrchol.
„Naopak, kresťania v politike zlyhávajú. Keď si pozrieme, čo sa deje a čo kresťania v politike predstavujú, ani zďaleka nemôžeme povedať: pozrite sa, ako sa navzájom milujú a spolupracujú pri prekonávaní kríz,“ upozornil. Vydanie knihy Katolík v politike preto považuje za veľmi aktuálne pre ľudí, ktorí v politike pôsobia, ale aj pre mladých ľudí, ktorí o vstupe do politiky uvažujú, ale aj pre cirkevnú hierarchiu a kresťanské médiá. „Táto kniha by mohla odtabuizovať viaceré témy, ktoré sa politiky a angažovanosti kresťana v politike dotýkajú,“ konštatoval.
Podľa Figeľa sa v poslednom období prejavuje fenomén tzv. antipolitiky, to znamená robiť politiku bez politikov, alebo nepolitickú politiku, alebo mať stranu bez straníkov. Byť nezávislý od všetkého a od všetkých. „Je to fenomén, ktorý oslabuje, priam rozvracia súčasné demokratické inštitúty,“ povedal. Podľa neho je evidentné, že nič lepšie ako demokraciu sme nevynašli.
„Iba demokracia ale sama nestačí. Pretože bez obsahu, bez hodnôt sa stáva vládou, vôľou väčšiny alebo totalitou väčšiny. Ale väčšina nie je kritériom pravdy,“ zdôraznil. Chápať tieto súvislosti a žiť podľa nich je podľa Figeľa veľmi náročné. „Kresťania a kresťanstvo majú tieto pravdy za 2 000 rokov nažité tak ako nikto. Pretože náš letopočet začína od Krista. Historicky – kresťania, aj keď boli menšinou, aj prenasledovaní a utláčaní, dokázali práve tou pravdou a láskou, ktoré sú zdanlivo slabé, ale v skutočnosti sú najsilnejšie prejavy človeka, týmito prejavmi dokázali poraziť aj Rímsku ríšu, alebo barbarstvo, prekonať aj také nedávne fenomény ako bol nacizmus alebo komunizmus,“ zdôraznil.
Politika je podľa Figeľa o zodpovednosti pred Bohom a ľuďmi. „Ak to prvé chýba, pretože niekto postráda vieru v Boha, tak prinajmenšom v zodpovednosti pred ľuďmi, ktorá vyjadruje tie isté kritéria a je treba rozvíjať spoločné dobro – verejný záujem. Náboženskí alebo kresťanskí humanisti a sekulárni humanisti ak aj majú mnohé rozdielne názory na spoločnosť a svet, tak pri ľudskej osobe, jej dôstojnosti, by sa mali stretnúť. Ak sa tieto humanizmy chcú stretnúť, tak to má byť pri dôstojnosti ľudskej osoby,“ zdôraznil.
